Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 6979209 používateľa 194.154.240.79 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. |
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. |
||
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. |
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. |
||
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. Hemostáza je definovaná ako schopnosť živého organizmu zastaviť krvácanie a minimalizovať krvné straty. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi. |
|||
Vznikajú fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] veľkých buniek v červenej kostnej dreni – megakaryocytov. Žijú iba niekoľko dní. Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
|||
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní. |
|||
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je tiež miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
|||
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro. |
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro. |
Verzia z 11:43, 16. november 2020
Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály.
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. Hemostáza je definovaná ako schopnosť živého organizmu zastaviť krvácanie a minimalizovať krvné straty. U človeka je ich 250 × 109 v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je tiež miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. [1] Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná doštička
- Wikislovník ponúka heslo Krvná doštička
- ↑ Hematológia a transfuziológia : učebnica. Praha : Grada, 2006. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-247-1779-4.