Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
|||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. |
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. |
||
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. |
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi. |
||
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní. |
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní. |
||
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je |
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
||
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro. |
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro. |
||
Verzia z 11:48, 16. november 2020
Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály.
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 109 v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. [1] Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná doštička
Wikislovník ponúka heslo Krvná doštička
- ↑ Hematológia a transfuziológia : učebnica. Praha : Grada, 2006. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-247-1779-4.