Školský parlament: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:39, 25. august 2023

Školský parlament, je reprezentatívnym orgánom žiakov stredných a základných škôl a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Školský parlament je ustanovený vtedy, ak sa o tom uznesie rada školy, alebo o to požiada 30% žiakov.

Na Slovensku upravuje fungovanie školského parlamentu § 26 zákona č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.^[1]

Úlohy školského parlamentu

Školský parlament:

sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
sa podieľa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku,
zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a predkladá im svoje stanoviská a návrhy,
volí zástupcu žiakov do rady školy, ak ide o strednú školu a strednú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorov, ak sú v obci zriadené,
odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať školu v obecnom mládežníckom parlamente, ak je v obci zriadený,
prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu spolupracuje s ďalšími školskými parlamentmi,
podporuje rozvoj žiakov podieľaním sa na príprave neformálnych aktivít a podujatí.

Štatút

Každý školský parlament musí mať vytvorený štatút, ktorý opisuje podrobnosti o:

jeho zložení,
spôsobe jeho ustanovenia vrátane výmeny jej členov,
spôsobe rokovania a voľbu člena do rady školy (iba stredné školy).

Členovia

Počet členov školského parlamentu zákon stanovuje na 5 až 17, pričom členovia musia byť zvolení v tajných voľbách. Zvyšok je na školskom parlamente, ako si podrobnosti o členstve upraví. Školský parlament si na ustanovujúcej schôdzi volí tajným hlasovaním predsedu.

Voľby

Voľba členov školského parlamentu

Zákon určuje, aby boli voľby členov do školského parlamentu tajné, slobodné a všeobecné. Na priebeh volieb dohliada rada školy, ktorá o nich vyhotoví zápisnicu, ktorú následne predloží riaditeľovi a rade školy.

Voľba zástupcu žiakov v rade školy

Školský parlament vykonáva voľbu zástupcu do rady školy, najvyššieho orgánu školy. Podrobnosti o voľbe člena rady školy a o jeho výmene sú napísané v štatúte školského parlamentu. Na zvolenie zástupcu je potrebný súhlas viac ako polovice všetkých členov školského parlamentu.

Výzvu na uskutočnenie voľby člena do rady školy ohlasuje riaditeľ. Táto voľba sa má vykonať do 30 dní pred dátumom ustanovujúceho zasadnutia rady školy.

Uznášanie sa

Školský parlament vydáva stanoviská k rozličným školským témam. Vo svojich stanoviskách sa vyjadruje najmä k:

návrhom na zlepšenie prostredia v škole,
aktuálnym problematickým témam v škole,
spôsobe výchovy a vzdelávania na škole.

Na to, aby sa školský parlament mohol uznášať, je potrebné, aby na zasadnutí bola viac ako polovica všetkých jeho členov.

Zo zasadnutí sa spravidla robia zápisnice obsahujúce miesto a dátum stretnutia, program stretnutia, stručný zápis kto čo povedal, prikladá sa prezenčná listina prítomných členov, na čom sa školský parlament uzniesol a kto a ako hlasoval. Na spísanie zápisnice sa väčšinou určuje zapisovateľ a overovateľ. Spisovanie zápisníc z každého zasadnutia ale nie je povinnosť.

Význam

Povedomie verejnosti, ale častokrát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom školských parlamentob nie je vysoké^[2]. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.

Celospoločenský význam

Školské parlamenty sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.

Individuálny význam

Výhodou členstva v školskom parlamente je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou školského parlamentu. Žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné, organizačné, líderské, spoločenské a iné zručnosti.

Združovanie školských parlamentov

Školský parlament sa v zmysle zákona spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorou (ak sú v obci zriadené). Školský parlament do obecného mládežníckeho parlamentu navrhuje svojich členov a tiež prostredníctvom neho spolupracuje s inými školskými parlamentami v meste. Na národnej úrovni sa študentské parlamenty združujú v Stredoškolskej študentskej únii Slovenska a v Aliancii stredoškolákov. Mestské mládežnícke parlamenty zas združuje Národný mládežnícky parlament.

Krajské školské parlamenty fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Napríklad v Prešove existuje Stredoškolský parlament Prešovského samosprávneho kraja pod hlavičkou Rady mládeže Prešovského kraja. V Žiline je Krajský stredoškolský parlament, ktorý priamo koordinuje vyšší územný celok.

Referencie

↑ ZÁKON z 5. novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2023-08-25]. Zákon č. 596/2003 Z. z. Dostupné online.
↑ ŠTUREK, Martin; ČIERNIKOVÁ, Darina; TALAPKA, Stanislav. Rada mládeže Žilinského kraja, 2010, [cit. 2010-05-22]. (Príručka pre žiacke školské rady.) Dostupné online.

[1] ZÁKON z 5. novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2023-08-25]. Zákon č. 596/2003 Z. z. Dostupné online.

[2] ŠTUREK, Martin; ČIERNIKOVÁ, Darina; TALAPKA, Stanislav. Rada mládeže Žilinského kraja, 2010, [cit. 2010-05-22]. (Príručka pre žiacke školské rady.) Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Žiacka školská rada''', skrátene ŽŠR, je reprezentatívnym orgánom žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Žiacka školská rada je ustanovená vtedy, ak v tajnom hlasovaní zvolí nadpolovičná väčšina žiakov strednej školy 5 až 11 zástupcov v nej.
+'''Školský parlament''', je reprezentatívnym orgánom žiakov [[Stredná škola|stredných]] a [[Základná škola|základných škôl]] a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Školský parlament je ustanovený vtedy, ak sa o tom uznesie rada školy, alebo o to požiada 30% žiakov.
-Na Slovensku upravuje fungovanie žiackej školskej rady § 26 zákona č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/|dátum vydania=|dátum prístupu=01.07.2016|vydavateľ=|poznámka=Zákon č. 596/2003 Z. z}}</ref>
+Na Slovensku upravuje fungovanie školského parlamentu § 26 zákona č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ZÁKON
+z 5. novembra 2003
+o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/|dátum vydania=|dátum prístupu=25.8.2023|vydavateľ=|poznámka=Zákon č. 596/2003 Z. z}}</ref>
-== Úlohy žiackej školskej rady ==
+== Úlohy školského parlamentu ==
+Školský parlament:
-Žiacka školská rada:
 * sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
-* sa podieľa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,
+* sa podieľa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku,
-* zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a návrhy, zastupuje žiakov aj navonok,
+*zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a predkladá im svoje stanoviská a návrhy,
-* volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy.
+*volí zástupcu žiakov do rady školy, ak ide o strednú školu a strednú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
+*spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorov, ak sú v obci zriadené,
+*odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať školu v obecnom mládežníckom parlamente, ak je v obci zriadený,
+*prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu spolupracuje s ďalšími školskými parlamentmi,
+*podporuje rozvoj žiakov podieľaním sa na príprave neformálnych aktivít a podujatí.
 == Štatút ==
-Každá žiacka školská rada musí mať vytvorený štatút, ktorý opisuje podrobnosti o:
+Každý školský parlament musí mať vytvorený štatút, ktorý opisuje podrobnosti o:
-* jej zložení,
+* jeho zložení,
-* spôsobe jej ustanovenia vrátane výmeny jej členov,
+* spôsobe jeho ustanovenia vrátane výmeny jej členov,
-* spôsobe rokovania a voľbe člena do rady školy.
+* spôsobe rokovania a voľbu člena do rady školy (iba stredné školy).
 == Členovia ==
-Počet členov žiackej rady zákon stanovuje na 5 až 11, pričom členovia musia byť zvolení v tajných voľbách, na ktorých sa zúčastní nadpolovičná väčšina žiakov školy. Zvyšok je na žiackej školskej rade, ako si podrobnosti o členstve upraví. Žiacke školské rady si často volí predsedu, podpredsedu, tajomníka, či zostavuje rôzne komisie.
+Počet členov školského parlamentu zákon stanovuje na 5 až 17, pričom členovia musia byť zvolení v tajných voľbách. Zvyšok je na školskom parlamente, ako si podrobnosti o členstve upraví. Školský parlament si na ustanovujúcej schôdzi volí tajným hlasovaním predsedu.
 == Voľby ==
-=== Voľba členov žiackej školskej rady ===
+=== Voľba členov školského parlamentu ===
+Zákon určuje, aby boli voľby členov do školského parlamentu ''tajné, slobodné a všeobecné''. Na priebeh volieb dohliada rada školy, ktorá o nich vyhotoví zápisnicu, ktorú následne predloží riaditeľovi a rade školy.
-Zákon určuje, aby boli voľby členov do žiackej školskej rady ''tajné, slobodné a všeobecné''. Tiež je dôležité, aby sa volieb zúčastnila viac ako polovica žiakov školy, inak žiacka školská rada nemôže byť ustanovená. Zákon však ponecháva na žiakoch, respektíve škole, či budú členovia v hlasovaní zvolení priamo alebo nepriamo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bosnáková|meno=|priezvisko2=Miháliková|meno2=|titul=|vydanie=|vydavateľ=IUVENTA|miesto=|rok=2006|isbn=80-8072-050-9|strany=|url=https://www.iuventa.sk/files/documents/Publik%C3%A1cie/Metodick%C3%A9%20materi%C3%A1ly/Particip%C3%A1cia/95-metodicka_Tretia_vlna.pdf|poznámka=Tretia vlna - profesionálna podpora žiackych školských rád}}</ref>.
 === Voľba zástupcu žiakov v rade školy ===
-Žiacka rada vykonáva voľbu zástupcu do [[Rada školy|rady školy,]] najvyššieho orgánu školy. Podrobnosti o voľbe člena rady školy a o jeho výmene bývajú napísané v štatúte žiackej školskej rady. Na zvolenie zástupcu je potrebný súhlas viac ako polovice všetkých členov žiackej rady.
+Školský parlament vykonáva voľbu zástupcu do [[Rada školy|rady školy,]] najvyššieho orgánu školy. Podrobnosti o voľbe člena rady školy a o jeho výmene sú napísané v štatúte školského parlamentu. Na zvolenie zástupcu je potrebný súhlas viac ako polovice všetkých členov školského parlamentu.
 Výzvu na uskutočnenie voľby člena do rady školy ohlasuje riaditeľ. Táto voľba sa má vykonať do 30 dní pred dátumom ustanovujúceho zasadnutia rady školy.
-Ak žiacka školská rada na škole nie je, zástupca sa volí v celoškolských priamych voľbách. V týchto voľbách sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých žiakov školy, aby bola voľba platná. Ak sa na voľbe zúčastní menej ako polovica žiakov, vykoná sa druhé kolo voľby, pri ktorom už podmienka nadpolovičnej účasti všetkých žiakov školy na voľbách sa nevyžaduje. Voľby sú tajné, teda ostatní žiaci nesmú vedieť, ako druhý žiak zahlasoval. Kandidáta na člena rady školy môže po jeho súhlase navrhnúť ktorýkoľvek žiak školy. Členom rady školy sa stáva žiak, ktorý vo voľbách získa najvyšší počet hlasov. Ak nastala rovnosť hlasov, rozhoduje sa o členovi rady školy náhodným žrebom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minedu.sk/data/att/679.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2009|vydavateľ=Ministerstvo školstva|poznámka=Vyhláška č. 291/2004 Z. z.  ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení}}</ref>
 == Uznášanie sa ==
-Žiacka školská rada vydáva stanoviská k rozličným školským témam. Vo svojich stnaoviskách sa vyjadrujú najmä k:
+Školský parlament vydáva stanoviská k rozličným školským témam. Vo svojich stanoviskách sa vyjadruje najmä k:
 * návrhom na zlepšenie prostredia v škole,
 * aktuálnym problematickým témam v škole,
 * spôsobe výchovy a vzdelávania na škole.
-Na to, aby sa žiacka školská rada mohla prijímať rozhodnutia (uznášať sa), je potrebné, aby na zasadnutí bola viac ako polovica všetkých členov žiackej rady.
+Na to, aby sa školský parlament mohol uznášať, je potrebné, aby na zasadnutí bola viac ako polovica všetkých jeho členov.
-Zo zasadnutí sa spravidla robia zápisnice obsahujúce miesto a dátum stretnutia, program stretnutia, stručný zápis kto čo povedal, prikladá sa prezenčná listina prítomných členov, na čom sa žiacka školská rada uzniesla a kto a ako hlasoval. Na spísanie zápisnice sa väčšinou určuje zapisovateľ a overovateľ. Spisovanie zápisníc z každého zasadnutia ale nie je povinnosť.
+Zo zasadnutí sa spravidla robia zápisnice obsahujúce miesto a dátum stretnutia, program stretnutia, stručný zápis kto čo povedal, prikladá sa prezenčná listina prítomných členov, na čom sa školský parlament uzniesol a kto a ako hlasoval. Na spísanie zápisnice sa väčšinou určuje zapisovateľ a overovateľ. Spisovanie zápisníc z každého zasadnutia ale nie je povinnosť.
 == Význam ==
-Povedomie verejnosti, ale častokrát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom žiackych školských rád nie je vysoké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šturek|meno=Martin|priezvisko2=Čierniková|meno2=Darina|priezvisko3=Talapka|meno3=Stanislav|titul=|url=http://www.rmzk.sk/old/docs/prirucka_zsr.pdf|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2010|edícia=Príručka pre žiacke školské rady|vydavateľ=Rada mládeže Žilinského kraja}}</ref>. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.
+Povedomie verejnosti, ale častokrát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom školských parlamentob nie je vysoké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šturek|meno=Martin|priezvisko2=Čierniková|meno2=Darina|priezvisko3=Talapka|meno3=Stanislav|titul=|url=http://www.rmzk.sk/old/docs/prirucka_zsr.pdf|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2010|edícia=Príručka pre žiacke školské rady|vydavateľ=Rada mládeže Žilinského kraja}}</ref>. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.
 === Celospoločenský význam ===
-Žiacke školské rady sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.
+Školské parlamenty sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.
 === Individuálny význam ===
-Výhodou členstva v žiackej školskej rade je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou žiackej školskej rady. Žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné, organizačné, líderské, spoločenské a iné zručnosti.
+Výhodou členstva v školskom parlamente je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou školského parlamentu. Žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné, organizačné, líderské, spoločenské a iné zručnosti.
-== Združovanie žiackych školských rád ==
+== Združovanie školských parlamentov ==
+Školský parlament sa v zmysle zákona spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorou (ak sú v obci zriadené). Školský parlament do obecného mládežníckeho parlamentu navrhuje svojich členov a tiež prostredníctvom neho spolupracuje s inými školskými parlamentami v meste. Na národnej úrovni sa študentské parlamenty združujú v [http://www.studentskaunia.sk/ Stredoškolskej študentskej únii Slovenska] a v [[Aliancia stredoškolákov|Aliancii stredoškolákov]]. Mestské mládežnícke parlamenty zas združuje [http://narodnymp.sk/ Národný mládežnícky parlament].
-Ďalším stupňom rozvoja žiackych školských rád by malo byť ich vzájomné združovanie na miestnej alebo krajskej, či až národnej úrovni. V legislatíve však zastupiteľské orgány žiakov na krajskej alebo mestskej úrovni nemajú ukotvenie. V súčasnosti pracuje expertná skupina na zakotvení pojmu mestský mládežnícky parlament v zákone.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prvé pracovné stretnutie expertných pracovných skupín k tvorbe návrhov legislatívnych zmien v oblasti participácie mládeže|periodikum=Asociácia krajských rád mládeže|url=http://akram.sk/sk/prve-pracovne-stretnutie-expertnych-pracovnych-skupin-tvorbe-navrhov-legislativnych-zmien-oblasti-participacie-mladeze/|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
-Napriek tomu sa žiacke školské rady združujú na úrovni miest v mestských mládežníckych, stredoškolských alebo študentských parlamentoch. Na národnej úrovni sa žiacke školské rady združujú v [http://www.studentskaunia.sk/ Stredoškolskej študentskej únii Slovenska] a v [[Aliancia stredoškolákov|Aliancii stredoškolákov]]. Mestské mládežnícke parlamenty zas združuje [http://narodnymp.sk/ Národný mládežnícky parlament].
-Krajské žiacke školské rady fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Napríklad v Prešove existuje [http://www.rmpk.sk/Mladeznicke_parlamenty_a_Obecne_rady_mladeze.htm Stredoškolský parlament Prešovského samosprávneho] kraja pod hlavičkou [http://rmpk.sk/ Rady mládeže Prešovského kraja]. V Žiline je [http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/krajsky-stredoskolsky-parlament-zsk/ Krajský stredoškolský parlament], ktorý priamo koordinuje vyšší územný celok.
+Krajské školské parlamenty fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Napríklad v Prešove existuje [http://www.rmpk.sk/Mladeznicke_parlamenty_a_Obecne_rady_mladeze.htm Stredoškolský parlament Prešovského samosprávneho] kraja pod hlavičkou [http://rmpk.sk/ Rady mládeže Prešovského kraja]. V Žiline je [http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/krajsky-stredoskolsky-parlament-zsk/ Krajský stredoškolský parlament], ktorý priamo koordinuje vyšší územný celok.
 == Referencie ==