Žít jednou spolu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Žít jednou spolu (slov. Žiť raz spolu) je krátky optimistický román z 1. svetovej vojny, ktorý napísala česká spisovateľka Jarmila Loukotková v roku 1988. Je to príbeh o láske s kriminálnou zápletkou.

Dej[upraviť | upraviť kód]

Hospodár ovdovel. Na statku s ním zostali dve dcéry a paholok. Mŕtvu ženu všetci ľutovali, pretože umrela po ťažkej chorobe, ale všetci si vydýchli, pretože bola tvrdá a krutá. Zvlášť na staršiu dcéru, pretože tušila, že medzi ňou a paholkom vznikne láska.

Medzi oboma mladými ľuďmi láska skutočne je, ale začínajúce šťastie je zmarené intrigami, ktoré proti paholkovi vymysleli dve priateľky, Zrzka a vdova. Nahovorili mu, že s vdovou čaká dieťa a že si ju preto musí vziať. Paholok sa cíti v pasci, ale lesť včas rozpoznal. Zistil, že otcom dieťaťa je mäsiar z Vŕšku, ktorý odmieta niesť zodpovednosť.

Paholok si s ním chce rozumne prehovoriť, ale ho nájde mŕtveho. Zľakne sa, pretože s ním mal niekoľkokrát nepríjemné výstupy, vina by určite padla na neho, preto utečie preč videný niekoľkými ľudmi. Od tej doby paholka nikto nevidel.

Ľudia veria tomu, že paholok mäsiara zabil, len hospodár a jeho dve dcéry vedia, že je nevinný.

Ubehlo sedem rokov a medzitým prišla vojna.

Vdova zomrela a na svete zostal len jej chlapček. Chlapca si vzala hospodárova rodina.

Zrzka sa konečne vydala a keď jej dcéra ochorela, priznala celú pravdu.

Vypátrali tiež vraha mäsiara z Vŕšku. Bol ním jeho brat a zabil ho z majetkových dôvodov.

Jedného dňa hospodár a jeho dve dcéry začuli krik a podľa postavy poznali ich strateného paholka. Zbehol z vojny a vojaci sa ho snažili chytiť, ale na statku paholok našiel úkryt.

Boli zase spolu.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žít jednou spolu na českej Wikipédii.