Železničná trať Ústí nad Labem – Děčín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ústí nad Labem – Děčín východ
stanica Ústí nad Labem-Střekov
stanica Ústí nad Labem-Střekov
Základné informácie
Číslo trate073
Dĺžka29,1 km
Parametre trate
Rozchod1 435
Napájacia sústava3 kV =
Max. rýchlosť80 km/h
Priebeh trate
Station on track
431.113 Ústí nad Labem-Střekov
Unknown route-map component "ABZgl"
Stop on track
435.446 hr. Svádov
Stop on track
437.495 Valtířov
Station on track
439.644 Velké Březno
Unknown route-map component "ABZgr"
Vlečka ZMŽ
Stop on track
441.445 Malé Březno nad Labem
Stop on track
445.751 hr. Těchlovice
Enter and exit tunnel
448,534 Jakubský ( 86.8 m)
Station on track
449.769 Boletice nad Labem
Unknown route-map component "eHST"
451.787 Křešice u Děčína přívoz
Stop on track
452.802 Křešice u Děčína
Stop on track
454.133 Děčín-Staré Město
Unknown route-map component "KRZo"
Trať 081
Track change
456.18 Děčín východ St.1
Station on track
456.872
3,533
Děčín východ dolní nádraží
Station on track
Děčín hlavní nádraží

Železničná trať Ústí nad Labem – Děčín východ (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 073). Trať vedie cez Ústí nad Labem-Střekov do Děčína po pravom brehu rieky Labe. Dvojkoľajná elektrifikovaná trať, súčasť celoštátnej dráhy, prechádza dvoma tunelmi.

História[upraviť | upraviť kód]

List povolenia Františka Jozefa Prvého z 25. júna 1870 udelil koncesionárovi právo k stavbe a užívaniu železnice rušňovej (okrem iných dráh) z Nimburka k hraniciam ríšskym u Děčína. Koncesionári zaväzujú sa, že počnú vystaviť v šiestich mesiacoch a dokončia stavbu aj zavedú verejnú jazdu po nej v štyroch rokoch.[1]

Dráhu vlastnila a prevádzkovala spoločnosť Rakúska severozápadná dráha od októbra 1874 až do svojho zoštátnenia 1. januára 1908.

Elektrifikácia trate prebehla v rokoch 1962, 1963. Vlečka do prístavu v Děčíne bola otvorená v roku 1893.

Prevádzka na trati[upraviť | upraviť kód]

V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice: Střekov, Svadov, Valtíře, Velké Březno, Malé Bžezno, Přerov, Těchlovice, Jakuben, Nebočany, Křišvice, Ves St. město, Děčín

Dopravné zaťaženie trate v pracovných dňoch
Obdobie cestovného poriadku Číslo trate a celkový rozsah trate Počet vlakov (v časti trate)
1900 42 Viedeň - Praha - Děčín 2 R + 4 Os Strekov - Děčín
1921 leto 121 Praha - Všetaty-Přívory - Děčín 1 R + 6 Os Strekov - Děčín
1928/29 zima 74 Praha - Děčín 1 R + 8 Os Strekov - Děčín
1937/38 zima 110 Praha - Děčín 14 Os Strekov - Děčín
1944/45 162g Libocho - Tetschen 7 Os Aussig-Schreckenstein - Tetschen
1945/46 6b (Praha -) Vsetaty - Mělník - Děčín 1 R + 7 Os Strekov - Děčín
1959/60 7b Lysá nad Labem - Všetaty - Děčín 1 R + 9 Os Ústí n L.-Strekov - Děčín
1988/89 072 Lysá nad Labem - Všetaty - Děčín 7 Os
2002/03 073 Ústí nad Labem-Střekov - Děčín 1 R + 12 Os
2012/13 073 Ústí nad Labem - Děčín 7 Os
Vysvetlivky

R - rýchlik, Os - osobný vlak

Nadväzujúce trate[upraviť | upraviť kód]

Ústí nad Labem-Střekov[upraviť | upraviť kód]

  • Trať 072 Lysá nad Labem – Všetaty – Mělník – Velké Žernoseky – Ústí nad Labem Střekov – Ústí nad Labem západ

Velké Březno[upraviť | upraviť kód]

Děčín východ horní nádraží[upraviť | upraviť kód]

  • Trať 081 Děčín hl. n. – Benešov nad Ploučnicí – Česká Lípa hl. n. / Česká Kamenice – Jedlová – Rybniště – Krásná Lípa – Rumburk

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. List povolení č.109/1870 Sb. ze dne 25.června 1870

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]