Železničná trať Týniště nad Orlicí – Letohrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Týniště nad Orlicí – Letohrad
Týniště nad Orlicí
Týniště nad Orlicí
Základné informácie
Číslo trate021
PrevádzkovateľSŽDC
Dĺžka40,2 km
Parametre trate
Rozchod1 435
Počet koľají1
Traťová triedaC3
Napájacia sústavaneelektrizovaná trať
Min. radius200 m
Max. sklon12 ‰
Max. rýchlosť100 km/h
Priebeh trate
Station on track
49,782 Týniště nad Orlicí
Unknown route-map component "ABZgr"
trať do Chocně
Stop on track
52,320 Lípa nad Orlicí
Stop on track
55,831 Čestice
Station on track
57,113 Častolovice
Unknown route-map component "ABZgl"
trať do Solnice
Small arched bridge over water
Bělá
Stop on track
60,260 Kostelec nad Orlicí město
Station on track
61,711 Kostelec nad Orlicí
Station on track
64,342 Doudleby nad Orlicí
Unknown route-map component "ABZgl"
trať do Rokytnice v Orl. horách
Small arched bridge over water
Zdobnice
Stop on track
67,324 Záměl
Station on track
69,741 Potštejn
Small arched bridge over water
Divoká Orlice
Stop on track
72,396 Sopotnice
Enter and exit tunnel
Litický tunel (264 m)
Station on track
75,072 Litice nad Orlicí
Stop on track
76,861 Bohousová
Station on track
83,019 Žamberk
Stop on track
87,116 Lukavice v Čechách
Unknown route-map component "ABZg+r"
trať do Ústí nad Orlicí
Station on track
89,953 Letohrad

Železničná trať Týniště nad Orlicí – Letohrad (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 021) je jednokoľajová celoštátna trať. Trať vedie z Týniště nad Orlicí cez Častolovice, Doudleby nad Orlicí a Žamberk do Letohradu. Prevažne je vedená pozdĺž toku Divokej Orlice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

List povolenia Františka Jozefa Prvého z 25. júna 1870 udelil koncesionárovi právo k stavbe a užívaniu železnice rušňovej od niektorého miesta trate z Dolní Lipky do Ústí nad Orlicí k príhodnému miestu rakúskej severozápadnej železnice pri Chlumci.[1]

Dráhu vybudovala do roku 1874, vlastnila a prevádzkovala spoločnosť Rakúska severozápadná dráha od januára 1874 až do svojho zoštátnenia 1. januára 1908.

V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice:

Týniště, Častolovice, Kostelec n. O., Doudleby, Potštýn, Litice, Bohousov, Žamberk, Kyšperk

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Na trati prevádzkujú České dráhy osobné a expresné vlaky; rýchliky sa postupne obmedzili na minimum. Trať sa ocitla trochu stranou záujmu po tom, čo ju preťala hranica medzi Královohradeckým a Pardubickým krajom. V roku 2011 oznámil Pardubický kraj zámer nezastavovať osobnými vlakmi v Sopotnici, kde je zastávka mimo zástavbu, a v Lukavici, ktorá sa však rozhodla svoju zastávku brániť.[2] Už od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa pripravovala modernizácia a elektrifikácia, na ktorú táto trať stále márne čaká. S ohľadom na nešťastne riešenú administratívnu reformu regionalizácie územia východných Čiech na Královohradecký a Pardubický kraj, k tomu už asi nedôjde.

Nadväzujúce trate[upraviť | upraviť zdroj]

Vlečky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaniknutá vlečka do podniku Perla Doudleby nad Orlicí, zrušená a znesená v rokoch 2005-2006, bola zaujímavo trasovaná po hlavnej mestskej ulici medzi vozovkou a múrmi domov.[3] Na vlečke boli oblúky s polomerom len 100 m, v podniku dokonca len 80 m, preto na ňu mala prechodnosť len ​​veľmi obmedzená skupina vozidiel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. List povolení č.109/1870 Sb. ze dne 25.června 1870
  2. Další obec jde do boje za vlaky Orlický deník, 2. 6. 2011.
  3. vlečka Perla, 24.2. 2006 Archivované 2008-02-25 na Wayback Machine na stránkach Industriálno Archivované 2011-05-27 na Wayback Machine

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]