Ženské domovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ženské domovy

Ženské domovy je názov budovy v Prahe 5 na Smíchove, postavenej v 30. rokoch 20. storočia ako ubytovacie zariadenie pre slobodné pracujúce ženy. Od roku 2002 je budova v súkromnom vlastníctve a po celkovej rekonštrukcii slúži ako polyfunkčný objekt zahrňujúci okrem bývania aj kancelárske a obchodné priestory, reštauráciu a hotel.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sedemposchodová budova v tvare písmena H bola postavená v roku 1933 vo funkcionalistickom štýle podľa návrhu architekta Josefa Hlaváčka na mieste niekdajšej smíchovskej plynárne. Stavba vznikla z podnetu „Kuratória pre zlepšenie bytových pomerov mladých žien“ pod záštitou Alice Masarykovej, ktorá budovu v roku 1933 slávnostne otvorila. Ženské domovy mali slúžiť ako príklad riešenia bytovej situácie mladých, slobodných, zamestnaných žien, a to predovšetkým tých mimopražských. V budove so železobetónovým skeletom bolo celkom 900 miestností, okrem izieb tiež tri veľké sály: divadlo, telocvičňa a premietacia sála s reštauráciou. Podľa pôvodných stanov sa byty poskytovali ženám len na dva roky.

Počas druhej svetovej vojny tu Nemci zriadili lazaret, ktorý tu fungoval až do roku 1945. Po vojne sa do Ženských domovov vrátili pôvodné obyvateľky, ktorých tu žilo až 1400 v 850 izbách. Budova podliehala správe obvodného národného výboru a získala štatút „ubytovacieho zariadenia neverejného typu“. Dekréty na izbu či lôžko vydával žiadateľkám bytový odbor. V rokoch 1950–1990 bola údržba objektu zanedbávaná a budova chátrala. V 70. rokoch 20. storočia došlo k čiastočnej zmene dispozičného usporiadania pôvodných spoločenských priestorov. V 80. rokoch prebehla celková oprava vonkajšieho plášťa budovy, ktorá nerešpektovala pôvodné farebné a materiálové riešenie fasád. Po roku 1989 prešli Ženské domovy postupne do správy Mestskej časti Praha 5. Tá budovu v roku 1994 prenajala súkromnej firme, ktorá ju v roku 2002 odkúpila a previedla na etapy celkovú rekonštrukciu, ktorej súčasťou bola aj obnova obvodového plášťa podľa návrhu architekta Miroslava Čecha. V roku 2004 bolo na budove Ženských domovov pristavané ďalšie poschodie podľa návrhu architekta Davida Bartouška, ktoré slúži ako hotel Akcent o kapacite 140 lôžok.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženské domovy na českej Wikipédii.