Žiacka školská rada

Žiacka školská rada, skrátene ŽŠR, je reprezentatívnym orgánom žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Žiacka školská rada je ustanovená vtedy, ak v tajnom hlasovaní zvolí nadpolovičná väčšina žiakov strednej školy 5 až 11 zástupcov v nej.

Na Slovensku upravuje fungovanie žiackej školskej rady § 26 zákona č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Úlohy žiackej školskej rady

Žiacka školská rada:

• sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
• sa podieľa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,
• zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a návrhy, zastupuje žiakov aj navonok,
• volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy.

Štatút

Každá žiacka školská rada musí mať vytvorený štatút, ktorý opisuje podrobnosti o:

• jej zložení,
• spôsobe jej ustanovenia vrátane výmeny jej členov,
• spôsobe rokovania a voľbe člena do rady školy.

Členovia

Počet členov žiackej rady zákon stanovuje na 5 až 11, pričom členovia musia byť zvolení v tajných voľbách, na ktorých sa zúčastní nadpolovičná väčšina žiakov školy. Zvyšok je na žiackej školskej rade, ako si podrobnosti o členstve upraví. Žiacke školské rady si často volí predsedu, podpredsedu, tajomníka, či zostavuje rôzne komisie.

Voľby

Voľba členov žiackej školskej rady

Zákon určuje, aby boli voľby členov do žiackej školskej rady tajné, slobodné a všeobecné. Tiež je dôležité, aby sa volieb zúčastnila viac ako polovica žiakov školy, inak žiacka školská rada nemôže byť ustanovená. Zákon však ponecháva na žiakoch, respektíve škole, či budú členovia v hlasovaní zvolení priamo alebo nepriamo..

Voľba zástupcu žiakov v rade školy

Žiacka rada vykonáva voľbu zástupcu do rady školy, najvyššieho orgánu školy. Podrobnosti o voľbe člena rady školy a o jeho výmene bývajú napísané v štatúte žiackej školskej rady. Na zvolenie zástupcu je potrebný súhlas viac ako polovice všetkých členov žiackej rady.

Výzvu na uskutočnenie voľby člena do rady školy ohlasuje riaditeľ. Táto voľba sa má vykonať do 30 dní pred dátumom ustanovujúceho zasadnutia rady školy.

Ak žiacka školská rada na škole nie je, zástupca sa volí v celoškolských priamych voľbách. V týchto voľbách sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých žiakov školy, aby bola voľba platná. Ak sa na voľbe zúčastní menej ako polovica žiakov, vykoná sa druhé kolo voľby, pri ktorom už podmienka nadpolovičnej účasti všetkých žiakov školy na voľbách sa nevyžaduje. Voľby sú tajné, teda ostatní žiaci nesmú vedieť, ako druhý žiak zahlasoval. Kandidáta na člena rady školy môže po jeho súhlase navrhnúť ktorýkoľvek žiak školy. Členom rady školy sa stáva žiak, ktorý vo voľbách získa najvyšší počet hlasov. Ak nastala rovnosť hlasov, rozhoduje sa o členovi rady školy náhodným žrebom.

Uznášanie sa

Žiacka školská rada vydáva stanoviská k rozličným školským témam. Vo svojich stnaoviskách sa vyjadrujú najmä k:

• návrhom na zlepšenie prostredia v škole,
• aktuálnym problematickým témam v škole,
• spôsobe výchovy a vzdelávania na škole.

Na to, aby sa žiacka školská rada mohla prijímať rozhodnutia (uznášať sa), je potrebné, aby na zasadnutí bola viac ako polovica všetkých členov žiackej rady.

Zo zasadnutí sa spravidla robia zápisnice obsahujúce miesto a dátum stretnutia, program stretnutia, stručný zápis kto čo povedal, prikladá sa prezenčná listina prítomných členov, na čom sa žiacka školská rada uzniesla a kto a ako hlasoval. Na spísanie zápisnice sa väčšinou určuje zapisovateľ a overovateľ. Spisovanie zápisníc z každého zasadnutia ale nie je povinnosť.

Význam

Povedomie verejnosti, ale častokrát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom žiackych školských rád nie je vysoké. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.

Celospoločenský význam

Žiacke školské rady sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.

Individuálny význam

Výhodou členstva v žiackej školskej rade je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou žiackej školskej rady. Žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné, organizačné, líderské, spoločenské a iné zručnosti.

Združovanie žiackych školských rád

Ďalším stupňom rozvoja žiackych školských rád by malo byť ich vzájomné združovanie na miestnej alebo krajskej, či až národnej úrovni. V legislatíve však zastupiteľské orgány žiakov na krajskej alebo mestskej úrovni nemajú ukotvenie. V súčasnosti pracuje expertná skupina na zakotvení pojmu mestský mládežnícky parlament v zákone.

Napriek tomu sa žiacke školské rady združujú na úrovni miest v mestských mládežníckych, stredoškolských alebo študentských parlamentoch. Na národnej úrovni sa žiacke školské rady združujú v Stredoškolskej študentskej únii Slovenska a v Aliancii stredoškolákov. Mestské mládežnícke parlamenty zas združuje Národný mládežnícky parlament.

Krajské žiacke školské rady fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Napríklad v Prešove existuje Stredoškolský parlament Prešovského samosprávneho kraja pod hlavičkou Rady mládeže Prešovského kraja. V Žiline je Krajský stredoškolský parlament, ktorý priamo koordinuje vyšší územný celok.