Židia v Poľsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prijatie Židov. Jan Matejko (1096)

Židovská komunita v Poľsku má v súčasnosti asi 3 500 členov, predovšetkým seniorov. To je len nepatrný zlomok mohutného židovského osídlenia, ktoré malo ešte v roku 1939 asi 3 miliónov Židov, t. j. 10 % obyvateľov celého Poľska. Jeho existenciu ukončil holokaust a povojnová emigrácia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Holokaust v Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]

Židia v Poľsku predstavovali pred 2. svetovou vojnou s počtom osôb 3 – 3,3 miliónov, najväčšiu židovskú komunitu na svete. Toto enormné osídlenie bolo dané najmä silnou migráciou v stredoveku. Židovská menšina bola lojálnou, ale neintegrovanou časťou poľskej spoločnosti, ktorej členovia boli v priemere bohatší a vzdelanejší, ako Poliaci, čo bolo príčinou určitého sociálneho pnutia. To začalo gradovať v 30. rokoch, po prepuknutí hospodárskej krízy a smrti maršala Pilsudského, kedy Poľsko stále silnejšie ovládané antisemitskou pravicou a antijudaistickou katolíckou cirkvou prijalo celý rad protižidovských opatrení, medzi ktoré patrilo obmedzenie prístupu Židov na vysoké školy a do určitých povolaní, zavedenie tzv. lavicových giet a podobne. Skutočnou katastrofou pre Židov v Poľsku sa stala okupácia krajiny nacistickým Nemeckom, ktoré postupne zahájilo masovú likvidáciu všetkých Židov v Poľsku.

Poľsko malo byť krajinou najviac postihnutou šoa. Už v roku 1939 začali vznikať prvé getá, kam nahnali Židov a ponechali napospas hladomoru a chorobám. V roku 1941 zahájili činnosť prvé vyhladzovacie tábory, v ktorých zomrela väčšina poľských Židov. Veľa Poliakov využilo situáciu a osobne sa na likvidácii Židov podieľali, niekedy asistenciou nacistom, výnimočne aj ako iniciátori a hlavní organizátori pogromov. Na druhej strane tisíce poľských rodín Židom pomáhali,[1] a to aj napriek brutálnym perzekúciám zo strany nacistov (trest smrti za ilegálne zásobovanie Židov potravinami a liekmi, vyvraždenie celej usadlosti, v ktorej sa Židia skrývali). Cez tisíc Poliakov bolo pre túto činnosť povraždených nacistami[2] (Jad va-Šem uznal posmrtne za spravodlivých medzi národmi niečo cez 700 z nich).

V roku 1942 vznikla legendárna Rada pre pomoc Židom – Żegota, odbojová organizácia Poľskej exilovej vlády, ktorá mala chrániť Židov pred holokaustom. Pomáhala im skrývať sa, zásobovala ich a vyrábala pre nich falošné doklady. Spoločne s mnohými dobrovoľníkmi z radov obyvateľov a s pomocou katolíckej cirkvi, ktorej duchovné a rehoľné spoločenstvá hrali kľúčovú úlohu v ukrývaní Židov, táto organizácia zachránila tisíce až desaťtisíce Židov. Svetovo preslávená sa stala najmä činnosť jej detského oddelenia, ktoré pod vedením Ireny Sendlerovej zachránilo cez 2500 detí z Varšavského geta. Okrem nej pracovali v Poľsku aj židovské odbojové a podzemné organizácie. .

Následky holokaustu[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 2. svetovej vojny zahynulo asi 90 % židovskej populácie. Konca vojny sa dožilo len asi 300 tisíc poľských Židov, z toho asi 2/3 v Poľsku. Niekoľko stoviek ich bolo povraždených pri povojnových pogromoch, ktoré boli často motivované skôr ekonomickými hľadiskami, než antisemitizmom (konkrétne faktom, že majetok Židov vracajúcich sa z táborov bol už dávno zabraný Poliakmi, ktorí ho v žiadnom prípade nehodlali vracať). Veľkú úlohu hral aj nástup komunistov, ktorí sa stavali k Židom skôr nepriateľsky. Dôvodom bola snaha nakloniť si občanov, ktorí sa obohatili na židovskom majetku, ako aj fakt, že Żegota bola nekomunistický projekt. Väčšina Židov v tejto situácii emigrovala buď tesne po vojne, či po prepuknutí antisemitskej kampane, ktorú komunisti začali v marci 1968.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. k 1. 1. 2007 malo Poľsko podľa údajov Jad va-Šem najviac spravodlivých medzi národmi zo všetkých štátov: 6004
  2. 1181 zabitých podľa Waclawa Bielawského; pozri http://www.savingjews.org/
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Polsku na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]