Drienčanský kras

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:19, 7. november 2012, ktorú vytvoril T.cegy (diskusia | príspevky) (rozšírenie)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Drienčanský kras bol v roku 2004 zapísaný do národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu, s identifikačným číslom SKUEV0366 s rozlohou 1719,96 ha. Patrí pod správu CHKO Cerova vrchovina. Nachádza sa v okresoch Rimavská Sobota a Revúca v Banskobystrickom kraji. Patrí do katastrálnych území obcí:


Lokalita

História

Geomorfológia

Podstatnú časť Drienčanského krasu tvoria vápence tzv. silického príkrovu, ktoré sa vytvorili triasovom mori s častými útesmi a tichými lagúnami. Začiatkom treťohôr horotvornými pochodmi boli nasunuté na podložné bridlice a pieskovce hlbšie ležiacej tektonickej jednotky - turnaika. Neskôr boli vápence eróziou čiastočne rozrušené a následne prekryté usadeninami nového, treťohorného mora. Pobrežie tohto mora prebiehalo práve v tejto oblasti a zostali po ňom len menšie pozostatky pobrežných úlomkovitých vápencov a vápnitých prechovcov. V strednom miocéne ich potom pokryli produkty andezitového vulkanizmu. Následkom neskorších výzdvihov územia boli treťohorné usadeniny eróziou povrchových tokov značne zredukované a dnes sa nachádzajú len v najvyšších častiach zalesnených kopcov. Výzdvihmi a následným zarezávaním sa povrchových tokov do podložia, boli vápence znovu odkryté a najmä v švrtohorách sa začal proces intenzívneho skrasovatenia so vznikom škráp, závrtov a jaskýň[1]

Ochrana prírody

Predmetom ochrany prírody je predovšetkým ochrana biotopov európskeho významu:

  • Nížinné a podhorské kosné lúky (6510)
  • Subpanónske travinnobylinné porasty (6240)
  • Suchomilné travinno−bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210)
  • Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430)
  • Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150)
  • Teplomilné panónske dubové lesy (91H0)
  • Lipovo−javorové sutinové lesy (9180)
  • Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130)
  • Kyslomilné bukové lesy (9110)
  • Nesprístupnené jaskynné útvary (8310)
  • Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210)

Flóra

Zo xerotermofilných druhov sa na území Drienčanskeho krasu vyskytujú druhy ako hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ktorý je miestami hojne zastúpený na výslnných kamenistých stráňach a okrajoch skalnatých pasienkov, poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) známy z okolia Slizkého, kamienka modropurpurová (Lithospemum purpurocaeruleum), pomerne bežná na okrajoch lesov a na lesných svetlinách, zanoväť biela (Chamaecytisus albus), lucerna najmenšia (Medicago minima), kavyľ Ivanov (Stipa joannis), zbehovec ženevský (Ajuga genevensis), čistec nemecký (Stachys germanica), jagavka konáristá (Anthericum ramosum)[2]

Fauna

Turizmus

V Drienčanskom krase bol vybudovaný náučný chodník dlhý 2570 metrov. Začiatok má v dedine Drienčany pri pamätníku P. Dobšinského. V teréne je označený tabuľami, číslami a textom. Trasa je označená na stromoch a kolíkoch zeleným pásom v bielom štvorcovom poli. Chodník vybudovali v r. 1989 až 1992 študenti medzinárodného pracovného tábora, skauti z Rimavskej Soboty a členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Autorom projektu a textov je RNDr. Ľudovít Gaál.[3]

Referencie

<references /http://www.rimavskasobota.sk/turistika.phtml?id3=17028>http://www.rimavskasobota.sk/turistika.phtml?id3=17028

  1. http://www.driencany.sk/atrakcie/naucny-chodnik/zastavka-5/
  2. Kliment J.(2000):Príroda Drienčanského krasu, ŠOP, Banská Bystrica:
  3. http://www.rimavskasobota.sk/turistika.phtml?id3=17028