Preskočiť na obsah

Energeticky pasívny dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:07, 31. marec 2015, ktorú vytvoril Pavouk (diskusia | príspevky) (Zdroj: BRastislava > Bratislava)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Schéma pasívneho domu

Energeticky pasívny dom alebo pasívny dom je dom, ktorý je energeticky úspornejší ako nízkoenergetický dom. V zime aj v lete poskytuje vysokú kvalitu vnútorného prostredia a súčasne umožňuje výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie a prevádzku vôbec. Nepotrebuje konvenčné vykurovanie či klimatizáciu a svojou úspornosťou šetrí aj prírodné zdroje.

Je to stavba (dom) s ročnou (s)potrebou tepla na kúrenie desaťkrát menšou než majú bežné stavby, teda do 15 kWh na m² úžitkovej plochy (za rok) počítanej podľa metodiky PHPP. Zároveň spĺňa niekoľko ďalších kritérií (tesnosť n50<0,6 h−1 a potreba primárnej energie <120 kWh/m²a) (vrátane domácich spotrebičov a vybavenia) a odporúčaní (napr. tepelná strata do 10 W/m²). Pasívne (ohrevom cez okná) a prípadne aj aktívne (kolektormi) využíva slnečnú energiu, má vetrací systém so spätným získavaním tepla a veľmi dobré izolácie (U nepriehľadných konštrukcie okolo 0,1 a u okien do 0,8 W/m².K). Pri neveľkom zvýšení investičných nákladov mnohonásobne znižuje náklady na prevádzku domu, šetrí neobnoviteľné zdroje a redukuje emisie CO2, zároveň zvyšuje komfort bývania, zabezpečuje letnú tepelnú pohodu bez potreby klimatizácie a na vykurovanie nepotrebuje konvenčný vykurovací systém – využíva solárne aj vnútorné tepelné zisky, zvyšok tepla môžeme priviesť vetraním.

NAGY, Eugen. Nízkoenergetický a energeticky pasívny dom. Bratislava : JAGA group, 2009. ISBN 978-80-8076-073-1.