Preskočiť na obsah

Frans Sammut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:24, 5. november 2015, ktorú vytvoril Maltisafi (diskusia | príspevky)
Frans Sammut
Frans Sammut
Frans Sammut
Osobné informácie
Narodenie19. november 1945
 Żebbuġ, Malta
Úmrtie4. máj 2011 (65 rokov)
 Sptar Mater Dei, Malta
Zamestnaniespisovateľ, hlásateľ, dramatik, esejista a učiteľ
Odkazy
Frans Sammut na franssammut.info
Spolupracuj na CommonsFrans Sammut
(multimediálne súbory na commons)

Frans Sammut (* 19. november 1945, Żebbuġ, Malta – † 4. máj 2011, Sptar Mater Dei[1]) bol maltský spisovateľ a esejista[2].

Životopis

Narodil sa v Ħaż-Żebbuġ na Malte.[1] Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v Perugii v Taliansku.

Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (Moviment Qawmien Letterarju). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (Akkademja tal-Malti).

V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného napoleonského združenia[3].

Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov – Marka a Jean-Pierra.

Literárna tvorba

Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány Il-Gaġġa (Klietka), podľa ktorého bol nakrútený film Gaġġa z roku 1971 režiséra Maria Philipa Azzopardiho,[4]; román Samuraj,[1] za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu[1]; romány Paceville, ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;[1] a Il-Ħolma Maltija (Maltský sen), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že „v maltskej literatúre nemá obdobu.“[5] Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo „majstrovské dielo“,[6] a britská autorka a poetka Marjorie Boultonová ho nazvala „kolosálnym dielom“.[7]

Sammut tiež vydal zbierky poviedok: Labirint (Labyrint), Newbiet (Ročné obdobia), a Ħrejjef Żminijietna (Povesti našich čias).

Frans Sammut, 1970

Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira (Francúska revolúcia: Jej história a význam), Bonaparti f'Malta (Bonaparte na Malte), ktorého francúzsky preklad, Bonaparte à Malte, bol vydaný v roku 2008, a On The Da Vinci Code (O diele Da Vinciho kód) (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (Lexicon) Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli († 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi pod názvom Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin (Maltské poučenia, aforizmy a príslovia). Jeho preklad diela Il-Ħolma Maltija do esperanta (La malta Revo) predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román Il-Gagga vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "Xidew il-qada" (známu aj ako "Il-Kantilena"), čo je najstarší dokument v maltčine.[8]

Sammut prekladal významné divadelné hry: Racinovu Faidru (Phèdre - Fedra) (1978) a hru od Maxima Gorkija Na dne (The Lower Depths). Obe hry boli uvedené v divadle Manoel v réžii básnika Maria Azzopardiho.[9]

Bývalý rektor Maltskej univerzity, profesor filozofie a popredný maltský intelektuál Peter Serracino Inglott povedal:

„

Sammutovo výnimočné nadanie spočíva v jeho voltairovskej schopnosti nasadiť historickej postave akúsi karnevalovú masku a pristupovať k nej s prehnanou iróniou. Čitateľ tak môže pozorovať aj skrytú tvár postáv, na ktoré sa zväčša dívame s absolútnou vážnosťou. Ako komplic sa usmieva nach ich pochybnosťami, omylmi a výhovorkami. Zachytiť štylistický posun od historického rozprávania k fikcii je asi najťažšou úlohou pre každého prekladateľa.[10]

“

Posledné slová

Známymi sa stali aj posledné slová Fransa Sammuta: „S moju ženou sme mali ísť do Jeruzalema, ale, ako sa zdá, plány sa zmenili. Ja odchádzam do „nebeského” Jeruzalema.”[11]

Serracino Inglott na to zareagoval slovami: "Vtedy som si uvedomil, že slzy a smiech sú niekedy zameniteľné."[10]

Government of Malta Literary Prize given to Frans Sammut in 1991 for the novel Paceville
Government of Malta Literary Prize given to Frans Sammut in 1995 for Il-Ħolma Maltija

Bibliografia

Fedra, 1978
  • Labirint u Stejjer Oħra [Labyrint a iné príbehy] (poviedky) 1968
  • Il-Gaġġa [Klietka] 5 vydaní (román) r. 1971 – filmovo spracovaný, Gagga (Klietka, réžia Mario Azzopardi, 1971
  • Logħba Bejn Erbgħa [Hra medzi štyrmi ľuďmi] (krátky román) 1972
  • Samuraj [Samuraj] 3 vydania (román) 1975
  • Kristu fil-Poeżija Maltija 1913-1973 [Kristus v maltskej poézii 1913-1973] (nepublikovaná dizertačná práca, Maltská univerzita) 1977
  • Fedra [Racinova Phèdre] 1978
  • Il-Qtil fi Sqaq il-Ħorr [Vražda v čestného človeka] (krátky román) 1979
  • Il-Proċess Vassalli [Vassaliho súd] (divadelná hra) 1980
  • Il-Mixja tal-Ħaddiem lejn il-Ħelsien [Cesta robotníka k slobode] (politická analýza) 1982
  • Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira [Francúzska revolúcia: jej história a význam] (historické dielo) 1989
  • Paceville (román) 1991
  • Letteratura [Literatúra] (literárna kritika) 1992
  • Il-Ħolma Maltija [Maltský sen] (román) 1994, 2012 [12], preložený do esperanta ako La Malta Revo, vydaný v New Yorku, 2007
  • Bonaparti f’Malta [Bonaparte na Malte] (historické dielo) 1997, preložená do francúzštiny ako Bonaparte à Malte, úvod Paul Borg Olivier, 2008
  • Newbiet [Ročné obdobia] (poviedky) 1998
  • Ħrejjef Żminijietna [Povesti našich čias] (poviedky) 2000
  • Dun Ġorġ: Il-Bniedem tal-Poplu [Otec Juraj: človek z ľudu] (historická téma a téma náboženstva) 2001
  • Ġrajjet Ħaż-Żebbuġ [História Haz-Zebbug] (historické dielo) (preklad originálu od Dun Salv Ciappara) 2001
  • Lexicon [Lexikón] (od Mikiela Antona Vassalliho) 2002
  • Għala Le għall-UE [Prečo dať NIE EÚ] (politická analýza) 2003
  • Ħarsa mill-qrib lejn ħajjet San Filep u l-Kult tiegħu [Pohľad z blízka na život Sv. Filipa a jeho kult] (historická téma a téma náboženstva) 2004
  • On The Da Vinci Code/Dwar The Da Vinci Code [O diele Da Vinciho Kód](literárna kritika) 2006
  • Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin [Maltské poučenia, aforizmy a príslovia] (preklad originálu od Mikiela Antona Vassalliho) 2006
  • I Giovanniti: La Storia dei Cavalieri di Malta [The History of the Knights of Malta] (history) 2006, published in 2015 (Bonfirraro Editore, Italy)[13]
  • Alfred Sant: Il-Viżjoni għall-Bidla [Alfred Sant: predstava zmeny][14] (politická analýza] 2008
  • Úvod k slovníku ´Baróna Vincenza Azopardiho, v ktorom analyzuje "Cantilenu" od Caxara (literárna kritika, jazykoveda) 2009

Referencie

  1. ↑ a b c d e ATTARD, Elaine. Frans Sammut passes away. The Malta Independent, 05-05-2011. Dostupné online [cit. 2011-05-05].
  2. ↑ Le Petit Futé, 9th Ed, 2009-2010, Paris, s. 70.
  3. ↑ http://www.napoleonicsociety.com/english/maltastory.htm
  4. ↑ Aquilina, Sandra (12. marec 2007). "Portrait of the artist", The Malta Independent. získané 15. mája 2011.
  5. ↑ Ellul Vincenti, Norbert (11. máj 1994): "Vassalli's Maltese Dream", The Sunday Times (Malta), s. 20.
  6. ↑ Sant, Alfred (4. máj 2001). "Frans Sammut: A Man of Courage", maltastar.com. získané 15. mája 2011.
  7. ↑ Maltese works in Esperanto, The Malta Independent, 2. september 2007. získané 15. mája 2001.
  8. ↑ New interpretation to oldest written document in Maltese, maltamediaonline.com. získané 15. mája 2011.
  9. ↑ Azzopardi, Mario: "In Memoriam: Frans tal-Gagga u Gerusalemm l-ohra" in In-Nazzjon 14. júna 2011.
  10. ↑ a b Serracino Inglott, Peter (15 May 2011). "Inheritance of icons", The Sunday Times (Malta). získané 25. mája 2011.
  11. ↑ Sammut, Mark (15 May 2011). "Frans Sammut", The Sunday Times (Malta). získané 25. mája 2011.
  12. ↑ http://franssammut.info/?page_id=34
  13. ↑ http://www.ilsudonline.it/news/il-recupero-della-memoria-frans-sammuth-luomo-e-lautore/
  14. ↑ http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=65773

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frans Sammut na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Frans_Sammut&oldid=6153374“