Frans Sammut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Frans Sammut
Frans Sammut
Frans Sammut
Osobné informácie
Narodenie19. november 1945
 Żebbuġ, Malta
Úmrtie4. máj 2011 (65 rokov)
 Sptar Mater Dei, Malta
Zamestnaniespisovateľ, hlásateľ, dramatik, esejista a učiteľ
Dielo
Odkazy
Frans Sammut na franssammut.info
Spolupracuj na CommonsFrans Sammut
(multimediálne súbory na commons)

Frans Sammut (* 19. november 1945, Żebbuġ, Malta – † 4. máj 2011, Sptar Mater Dei[1]) bol maltský spisovateľ a esejista[2].

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Ħaż-Żebbuġ na Malte.[1] Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v Perugii v Taliansku.

Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (Moviment Qawmien Letterarju). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (Akkademja tal-Malti).

V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného napoleonského združenia[3].

Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov – Marka a Jean-Pierra.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány Il-Gaġġa (Klietka), podľa ktorého bol nakrútený film Gaġġa z roku 1971 režiséra Maria Philipa Azzopardiho,[4]; román Samuraj,[1] za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu[1]; romány Paceville, ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;[1] a Il-Ħolma Maltija (Maltský sen), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že „v maltskej literatúre nemá obdobu.“[5] Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo „majstrovské dielo“,[6] a britská autorka a poetka Marjorie Boultonová ho nazvala „kolosálnym dielom“.[7]

Sammut tiež vydal zbierky poviedok: Labirint (Labyrint), Newbiet (Ročné obdobia), a Ħrejjef Żminijietna (Povesti našich čias).

Frans Sammut, 1970

Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira (Francúska revolúcia: Jej história a význam), Bonaparti f'Malta (Bonaparte na Malte), ktorého francúzsky preklad, Bonaparte à Malte, bol vydaný v roku 2008, a On The Da Vinci Code (O diele Da Vinciho kód) (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (Lexicon) Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli († 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi pod názvom Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin (Maltské poučenia, aforizmy a príslovia). Jeho preklad diela Il-Ħolma Maltija do esperanta (La malta Revo) predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román Il-Gagga vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "Xidew il-qada" (známu aj ako "Il-Kantilena"), čo je najstarší dokument v maltčine.[8]

Sammut prekladal významné divadelné hry: Racinovu Faidru (Phèdre - Fedra) (1978) a hru od Maxima Gorkija Na dne (The Lower Depths). Obe hry boli uvedené v divadle Manoel v réžii básnika Maria Azzopardiho.[9]

Bývalý rektor Maltskej univerzity, profesor filozofie a popredný maltský intelektuál Peter Serracino Inglott povedal:

Sammutovo výnimočné nadanie spočíva v jeho voltairovskej schopnosti nasadiť historickej postave akúsi karnevalovú masku a pristupovať k nej s prehnanou iróniou. Čitateľ tak môže pozorovať aj skrytú tvár postáv, na ktoré sa zväčša dívame s absolútnou vážnosťou. Ako komplic sa usmieva nach ich pochybnosťami, omylmi a výhovorkami. Zachytiť štylistický posun od historického rozprávania k fikcii je asi najťažšou úlohou pre každého prekladateľa.[10]

Posledné slová[upraviť | upraviť zdroj]

Známymi sa stali aj posledné slová Fransa Sammuta: „S moju ženou sme mali ísť do Jeruzalema, ale, ako sa zdá, plány sa zmenili. Ja odchádzam do „nebeského” Jeruzalema.”[11]

Serracino Inglott na to zareagoval slovami: "Vtedy som si uvedomil, že slzy a smiech sú niekedy zameniteľné."[10]

Government of Malta Literary Prize given to Frans Sammut in 1991 for the novel Paceville
Government of Malta Literary Prize given to Frans Sammut in 1995 for Il-Ħolma Maltija

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Fedra, 1978
  • Labirint u Stejjer Oħra [Labyrint a iné príbehy] (poviedky) 1968
  • Il-Gaġġa [Klietka] 5 vydaní (román) r. 1971 – filmovo spracovaný, Gagga (Klietka, réžia Mario Azzopardi, 1971
  • Logħba Bejn Erbgħa [Hra medzi štyrmi ľuďmi] (krátky román) 1972
  • Samuraj [Samuraj] 3 vydania (román) 1975
  • Kristu fil-Poeżija Maltija 1913-1973 [Kristus v maltskej poézii 1913-1973] (nepublikovaná dizertačná práca, Maltská univerzita) 1977
  • Fedra [Racinova Phèdre] 1978
  • Il-Qtil fi Sqaq il-Ħorr [Vražda v čestného človeka] (krátky román) 1979
  • Il-Proċess Vassalli [Vassaliho súd] (divadelná hra) 1980
  • Il-Mixja tal-Ħaddiem lejn il-Ħelsien [Cesta robotníka k slobode] (politická analýza) 1982
  • Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira [Francúzska revolúcia: jej história a význam] (historické dielo) 1989
  • Paceville (román) 1991
  • Letteratura [Literatúra] (literárna kritika) 1992
  • Il-Ħolma Maltija [Maltský sen] (román) 1994, 2012 [12], preložený do esperanta ako La Malta Revo, vydaný v New Yorku, 2007
  • Bonaparti f’Malta [Bonaparte na Malte] (historické dielo) 1997, preložená do francúzštiny ako Bonaparte à Malte, úvod Paul Borg Olivier, 2008
  • Newbiet [Ročné obdobia] (poviedky) 1998
  • Ħrejjef Żminijietna [Povesti našich čias] (poviedky) 2000
  • Dun Ġorġ: Il-Bniedem tal-Poplu [Otec Juraj: človek z ľudu] (historická téma a téma náboženstva) 2001
  • Ġrajjet Ħaż-Żebbuġ [História Haz-Zebbug] (historické dielo) (preklad originálu od Dun Salv Ciappara) 2001
  • Lexicon [Lexikón] (od Mikiela Antona Vassalliho) 2002
  • Għala Le għall-UE [Prečo dať NIE EÚ] (politická analýza) 2003
  • Ħarsa mill-qrib lejn ħajjet San Filep u l-Kult tiegħu [Pohľad z blízka na život Sv. Filipa a jeho kult] (historická téma a téma náboženstva) 2004
  • On The Da Vinci Code/Dwar The Da Vinci Code [O diele Da Vinciho Kód](literárna kritika) 2006
  • Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin [Maltské poučenia, aforizmy a príslovia] (preklad originálu od Mikiela Antona Vassalliho) 2006
  • I Giovanniti: La Storia dei Cavalieri di Malta [The History of the Knights of Malta] (history) 2006, published in 2015 (Bonfirraro Editore, Italy)[13]
  • Alfred Sant: Il-Viżjoni għall-Bidla [Alfred Sant: predstava zmeny][14] (politická analýza] 2008
  • Úvod k slovníku ´Baróna Vincenza Azopardiho, v ktorom analyzuje "Cantilenu" od Caxara (literárna kritika, jazykoveda) 2009

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e ATTARD, Elaine. Frans Sammut passes away. The Malta Independent, 05-05-2011. Dostupné online [cit. 2011-05-05].
  2. Le Petit Futé, 9th Ed, 2009-2010, Paris, s. 70.
  3. http://www.napoleonicsociety.com/english/maltastory.htm
  4. Aquilina, Sandra (12. marec 2007). "Portrait of the artist", The Malta Independent. získané 15. mája 2011.
  5. Ellul Vincenti, Norbert (11. máj 1994): "Vassalli's Maltese Dream", The Sunday Times (Malta), s. 20.
  6. Sant, Alfred (4. máj 2001). "Frans Sammut: A Man of Courage", maltastar.com. získané 15. mája 2011.
  7. Maltese works in Esperanto, The Malta Independent, 2. september 2007. získané 15. mája 2001.
  8. New interpretation to oldest written document in Maltese, maltamediaonline.com. získané 15. mája 2011.
  9. Azzopardi, Mario: "In Memoriam: Frans tal-Gagga u Gerusalemm l-ohra" in In-Nazzjon 14. júna 2011.
  10. a b Serracino Inglott, Peter (15 May 2011). "Inheritance of icons", The Sunday Times (Malta). získané 25. mája 2011.
  11. Sammut, Mark (15 May 2011). "Frans Sammut", The Sunday Times (Malta). získané 25. mája 2011.
  12. http://franssammut.info/?page_id=34
  13. http://www.ilsudonline.it/news/il-recupero-della-memoria-frans-sammuth-luomo-e-lautore/
  14. http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=65773

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frans Sammut na anglickej Wikipédii.