Čapík (oko)
Čapík je druh zmyslovej bunky sietnice oka. Umožňuje farebné videnie. V ľudskom oku sa ich nachádza približne 7 miliónov. Najväčšia hustota čapíkov je asi 4 mm od slepej škvrny na tzv. žltej škvrne (miesto najostrejšieho videnia).
Sústreďujú sa prevažne v centrálnej časti sietnice, kým tyčinky sa nachádzajú na okrajoch. V oblasti centrálnej jamky (fovea centralis) v žltej škvrne sú len čapíky, ktoré majú menšiu citlivosť na svetlo ako tyčinky, ale pri ich podráždení vznikajú farebné vnemy.
Rozlišujeme 3 typy čapíkov
- L citlivé v červenej oblasti viditeľného spektra (okolo 650nm)
- M citlivé v zelenej oblasti viditeľného spektra (okolo 530nm)
- S citlivé v modrej oblasti viditeľného spektra (okolo 430nm)
Prebieha výskum štvrtého typu, ktorý je veľmi zriedkavý, viaže sa na X chromozóm, a preto bol zatiaľ potvrdený len u žien. Ľudia, ktorí majú 4 typy čapíkov patria medzi tzv. tetracromatov, ktorí sú schopní rozlišovať farby aj na zdanlivo jednofarebných objektoch.
Oblasti sietnice zaplnené čapíkmi umožňujú rozlišovať oveľa viac podrobností ako oblasti zaplnené tyčinkami. Podľa toho jestvuje u človeka denné a súmrakové videnie. Denné (foveálne) videnie súvisí s podráždením čapíkov a je v činnosti pri dostatočne veľkom osvetlení, umožňuje rozlišovať farby a podrobnosti. Súmrakové (periférne) videnie sa spája s činnosťou tyčiniek. Pri dennom videní je oko schopné prijímať svetelné toky až 2. 10-5 J/s. Pri väčších tokoch vznikajú bolestivé vnemy, prípadne sa môže poraniť sietnica. Aj veľmi rýchly prechod od malých tokov k veľkým, hoci ešte nepresahujú znesiteľnú hranicu, môže zapríčiniť poranenie oka. Priemerná vzdialenosť čapíkov je asi 0,0025 mm. Pri odlíšení dvoch blízkych bodov musí sa každý z nich zobraziť na iný čapík. Tým je daná rozlišovacia schopnosť oka, ktorá je asi jedna uhlová minúta.