Dualizmus (politika)
Dualizmus alebo štátny dualizmus je zväzok štátov vzniknutý na základe voľného spojenia suverénnych štátnych subjektov, pričom si každý z nich zachová značnú samostatnosť, napr. Rakúsko-Uhorsko v rokoch 1867 – 1918 (spoločná hlava štátu, tri spoločné ministerstvá: vojenstva, zahraničnej politiky a financií).
Rakúsko-uhorský dualizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Rakúsko-uhorský dualizmus bol typ štátoprávneho usporiadania habsburskej monarchie v rokoch 1867 až 1918. Bol výsledkom rakúsko-uhorského vyrovnania, teda historického kompromisu „maďarsko-uhorských“ a „nemecko-rakúskych“ elít, dohodnutého po silnom maďarsko-uhorskom tlaku na nové prerozdelenie politickej moci v oslabenej monarchii. Vznik dualizmu v priebehu roku 1867 zavŕšil dlhodobé úsilie maďarsko-uhorských elít o navrátenie plného „dispozičného práva“ nad historickými územiami a etnikami niekdajšieho samostatného Uhorského kráľovstva strateného po získaní uhorskej koruny Habsburgovcami v roku 1547. Novým štátoprávnym usporiadaním sa dovtedajšia habsburská monarchia pretvorila na dvojštát Rakúsko-Uhorsko, ktorý bol politicky ovládaný z dvoch centier - z Viedne a z Budína/Pešti. Vznikli dve vnútorne asymetricky usporiadané a fakticky samostatné suverénne veľké časti s vlastnými parlamentami, vládami a vlastným zákonodarstvom - tzv.
- Predlitavsko/Cislajtánia = kráľovstvá a krajiny zastúpené v Ríšskej rade a
- Zalitavsko/Translajtánia = krajiny uhorskej svätoštefanskej koruny.
Rakúsko-Uhorsko malo spoločného vladára z habsbursko-lotrinskej dynastie, spoločnú armádu, zahraničnú politiku a menu a bolo spojené colnou úniou. Vznik dualizmu ukončil ilúzie rozhodujúcich častí slovenskej politiky (martinské politické centrum) o možnej podpore jej štátoprávneho programu (Memorandum národa slovenského a Slovenské Okolie]) viedenským dvorom. „Viedeň“ prenechala záležitosti uhorských menšín v kompetencii „Budapešti“. Dualizmus tak vytvoril štátoprávny rámec pre ďalšie koncentrované úsilie maďarských politických a kultúrnych elít o pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska na „Jednotný štát maďarského politického národa“ (pozri maďarizácia, Apponyiho zákony). Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo koncom prvej svetovej vojny v roku 1918.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 95.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.