Preskočiť na obsah

Fran Saleški Finžgar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:30, 2. júl 2020, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (typografia)
Fran Saleški Finžgar
slovinský básnik, spisovateľ, úradník, jazykovedec, dramatik
Fran Saleški Finžgar
Narodenie9. február 1871
Doslovče, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. jún 1962 (90 rokov)
Ľubľana, Juhoslavia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Fran Saleški Finžgar

Fran Saleški Finžgar (* 9. február 1871, Doslovče, dnes Slovinsko – † 2. jún 1962, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ, dramatik, prekladateľ a kňaz.

V slovinskej literatúre je známy najmä vďaka svojim príbehom o roľníckom a buržoáznom živote. Písal aj ľudové hry. Jeho diela sú určené pre mladšiu aj staršiu populáciu.

Životopis

Narodil sa v Doslovčiach, v dedine pod Stolom na Hornom Kraňsku, v chudobnej rodine. Otec pracoval ako krajčír. Bezstarostné detstvo sa mu skončilo, keď musel ísť do Breznice do základnej školy. Keď tam upútal pozornosť učiteľa a farára, presvedčil svojho otca, aby ho neskôr poslal do Radovljice. Tam sa učil po nemecky. Po ukončení základnej školy doma aj v Radovljici navštevoval gymnázium v Ľubľane, v rokoch 1882 až 1891. Kvôli šikanovaniu od iných detí tam prešiel vnútornou krízou. Podobná kríza sa potom v jeho živote niekoľkokrát opakovala. Taktiež musel opakovať prvú triedu, no počiatočné ťažkosti úspešne prekonal a v roku 1891 promoval s vyznamenaním. Vo vzdelaní pokračoval na Teologickom seminári v Ľubľane. Bol vysvätený v roku 1894. Pôsobil ako kňaz v Bohinji, Jeseniciach, Kočevje v Idriji, Sori a inde. V roku 1918 odišiel do posledného zamestnania v Ľubľane ale stále veľmi aktívne pôsobil ako kňaz a spisovateľ. Po tom sotva prežil bombardovanie, ktoré vážne poškodilo jeho dom. Až do svojej smrti žil v Ľubľane v dome na Koleziji, ktorý navrhol architekt Jože Plečnik. Ulica, na ktorej stojí jeho domov, sa dnes nazýva Finžgarjeva ulica č. 12. Rodný dom je prerobený do múzea. Podľa Frinžgara bola pomenovaná Finžgarova cena za literatúru.

Bol redaktorom časopisu Mladika a jedným z prvých riadnych členov Slovinskej akadémie vied a umení a od roku 1941 aj čestným občanom Ľubľany.

Dielo

Plagát pre hru Divji lovec v Národnom divadle z roku 1919

Na začiatku svojej literárnej kariéry Finžgar písal aj básne. Pokračoval v písaní o roľníckom a meštianskom živote. V pravdepodobne najznámejšom diele Pod svobodnim soncem s názvom Povest davnih dedov (1906 – 1907) vykreslil konflikt medzi Slovanmi (v tomto diele sa nazývajú Slovinci) a Byzantíncami. Má napätý a rozsiahli príbeh, ktorý má inšpirovať národ.

V ľudových rozprávkach vykreslil svet, ktorý poznal od mladosti (povesti Strici, Dekla Ančka, Beli ženin), ako aj v ľudových hrách (Divji lovec, Veriga, Razvalina življenja). Spomienky na svoju mladosť predstavil v Leta mojega popotovanja (1957). Písal tiež pre mládež (Študent naj bo, Gospod Hudournik, Makalonca).

Rok Dielo Rok Dielo
1890 Iz veselih časov 1914 Veriga
1891 Na Gosposvetskem polju 1915 Prerokovana
1891 Arburetum 1915 Konjička bom kupil
1892 Francetov France 1916 Boji
1893 Gozdarjev sin 1917 Kronika gospoda Urbana
1894 Zaroka opolnoči 1918 Golobova njiva
1896 Triglav 1918 Slike brez okvirja
1897 Pri Klemenčku 1919 Polom
1898 Stara in nova hiša 1920 Razvalina življenja
1899 Deteljica 1923 Razodetje
1899 Kvišku 1923 Pisarna
1899 Dovolj pokore 1924 Beli ženin
1900 Oranže in citrone 1925 Gospod
1901 Oče je… 1926 Strici
1902 Divji lovec 1931 Prek poljskih polj
1903 Moja duša vasuje 1934 Gospod Hudournik
1904 Iz modernega sveta 1935 Sibirija
1905 Srečala sta se 1937 Tale naš Jaka
1906 – 1907 Pod svobodnim soncem 1938 Za prazen nič
1908 Življenje in smrt mohorske knjige 1939 Kovač popotnik
1909 Študent naj bo 1939 Prekvata ovca
1910 Na petelina 1944 Makalonca
1911 Ecce homo; Naš vsakdanji kruh 1944 Kolednikove Prikazni
1912 Sama 1951 Mirna pota
1912 Naša kri 1951 Njiva
1913 Dekla Ančka 1953 Gostač Matevž
1957 Leta mojega popotovanja 1958 Na dopustu

Preklady

Jeho diela vyšli aj v preklade do slovenčiny :

  • Román: Pod Slobodným slnkom – povesť pradedov[1] (Pod svobodnim soncem, povest davnih dedov) preložil Mikuláš Čolák v roku 1935
  • Román: Iztokova pomsta[2] (Pod svobodnim soncem) preložila Janka Rozmanová v roku 1974

Iné projekty

Pozri aj

Externé odkazy

  • Grafenauer Ivan. "Finžgar Fran Saleški". Slovenski biografski leksikon. Slovenska biografija. Ljubljana: ZRC SAZU, 2013.

Zdroje

  • Jože Šifrer : Znameniti Slovenci: Franc Saleški Finžgar, Partizanska knjiga, Ľubľana, 1983.
  1. Pod Slobodným slnkom – povesť pradedov
  2. Iztokova pomsta