Fran Saleški Finžgar
| Fran Saleški Finžgar | |
| slovinský básnik, spisovateľ, úradník, jazykovedec, dramatik | |
 | |
| Narodenie | 9. február 1871 Doslovče, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 2. jún 1962 (90 rokov) Ľubľana, Juhoslavia |
| Odkazy | |
| Commons |  Fran Saleški Finžgar |
Fran Saleški Finžgar (* 9. február 1871, Doslovče, dnes Slovinsko – † 2. jún 1962, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ, dramatik, prekladateľ a kňaz.
V slovinskej literatúre je známy najmä vďaka svojim príbehom o roľníckom a buržoáznom živote. Písal aj ľudové hry. Jeho diela sú určené pre mladšiu aj staršiu populáciu.
Životopis
Narodil sa v Doslovčiach, v dedine pod Stolom na Hornom Kraňsku, v chudobnej rodine. Otec pracoval ako krajčír. Bezstarostné detstvo sa mu skončilo, keď musel ísť do Breznice do základnej školy. Keď tam upútal pozornosť učiteľa a farára, presvedčil svojho otca, aby ho neskôr poslal do Radovljice. Tam sa učil po nemecky. Po ukončení základnej školy doma aj v Radovljici navštevoval gymnázium v Ľubľane, v rokoch 1882 až 1891. Kvôli šikanovaniu od iných detí tam prešiel vnútornou krízou. Podobná kríza sa potom v jeho živote niekoľkokrát opakovala. Taktiež musel opakovať prvú triedu, no počiatočné ťažkosti úspešne prekonal a v roku 1891 promoval s vyznamenaním. Vo vzdelaní pokračoval na Teologickom seminári v Ľubľane. Bol vysvätený v roku 1894. Pôsobil ako kňaz v Bohinji, Jeseniciach, Kočevje v Idriji, Sori a inde. V roku 1918 odišiel do posledného zamestnania v Ľubľane ale stále veľmi aktívne pôsobil ako kňaz a spisovateľ. Po tom sotva prežil bombardovanie, ktoré vážne poškodilo jeho dom. Až do svojej smrti žil v Ľubľane v dome na Koleziji, ktorý navrhol architekt Jože Plečnik. Ulica, na ktorej stojí jeho domov, sa dnes nazýva Finžgarjeva ulica č. 12. Rodný dom je prerobený do múzea. Podľa Frinžgara bola pomenovaná Finžgarova cena za literatúru.
Bol redaktorom časopisu Mladika a jedným z prvých riadnych členov Slovinskej akadémie vied a umení a od roku 1941 aj čestným občanom Ľubľany.
Dielo
Na začiatku svojej literárnej kariéry Finžgar písal aj básne. Pokračoval v písaní o roľníckom a meštianskom živote. V pravdepodobne najznámejšom diele Pod svobodnim soncem s názvom Povest davnih dedov (1906 – 1907) vykreslil konflikt medzi Slovanmi (v tomto diele sa nazývajú Slovinci) a Byzantíncami. Má napätý a rozsiahli príbeh, ktorý má inšpirovať národ.
V ľudových rozprávkach vykreslil svet, ktorý poznal od mladosti (povesti Strici, Dekla Ančka, Beli ženin), ako aj v ľudových hrách (Divji lovec, Veriga, Razvalina življenja). Spomienky na svoju mladosť predstavil v Leta mojega popotovanja (1957). Písal tiež pre mládež (Študent naj bo, Gospod Hudournik, Makalonca).
| Rok | Dielo | Rok | Dielo |
|---|---|---|---|
| 1890 | Iz veselih časov | 1914 | Veriga |
| 1891 | Na Gosposvetskem polju | 1915 | Prerokovana |
| 1891 | Arburetum | 1915 | Konjička bom kupil |
| 1892 | Francetov France | 1916 | Boji |
| 1893 | Gozdarjev sin | 1917 | Kronika gospoda Urbana |
| 1894 | Zaroka opolnoči | 1918 | Golobova njiva |
| 1896 | Triglav | 1918 | Slike brez okvirja |
| 1897 | Pri Klemenčku | 1919 | Polom |
| 1898 | Stara in nova hiša | 1920 | Razvalina življenja |
| 1899 | Deteljica | 1923 | Razodetje |
| 1899 | Kvišku | 1923 | Pisarna |
| 1899 | Dovolj pokore | 1924 | Beli ženin |
| 1900 | Oranže in citrone | 1925 | Gospod |
| 1901 | Oče je… | 1926 | Strici |
| 1902 | Divji lovec | 1931 | Prek poljskih polj |
| 1903 | Moja duša vasuje | 1934 | Gospod Hudournik |
| 1904 | Iz modernega sveta | 1935 | Sibirija |
| 1905 | Srečala sta se | 1937 | Tale naš Jaka |
| 1906 – 1907 | Pod svobodnim soncem | 1938 | Za prazen nič |
| 1908 | Življenje in smrt mohorske knjige | 1939 | Kovač popotnik |
| 1909 | Študent naj bo | 1939 | Prekvata ovca |
| 1910 | Na petelina | 1944 | Makalonca |
| 1911 | Ecce homo; Naš vsakdanji kruh | 1944 | Kolednikove Prikazni |
| 1912 | Sama | 1951 | Mirna pota |
| 1912 | Naša kri | 1951 | Njiva |
| 1913 | Dekla Ančka | 1953 | Gostač Matevž |
| 1957 | Leta mojega popotovanja | 1958 | Na dopustu |
Preklady
Jeho diela vyšli aj v preklade do slovenčiny :
- Román: Pod Slobodným slnkom – povesť pradedov[1] (Pod svobodnim soncem, povest davnih dedov) preložil Mikuláš Čolák v roku 1935
- Román: Iztokova pomsta[2] (Pod svobodnim soncem) preložila Janka Rozmanová v roku 1974
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fran Saleški Finžgar
Pozri aj
Externé odkazy
- Grafenauer Ivan. "Finžgar Fran Saleški". Slovenski biografski leksikon. Slovenska biografija. Ljubljana: ZRC SAZU, 2013.
Zdroje
- Jože Šifrer : Znameniti Slovenci: Franc Saleški Finžgar, Partizanska knjiga, Ľubľana, 1983.