Mikuláš Berčéni (generál)
Mikuláš Berčéni | |
Štát pôsob. | Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Narodenie | 1633 |
Úmrtie | jún 1689 (55-56 rokov) Budín, Uhorsko |
Profesia | vojak, kapitán, generál |
Rodičia | Imrich Berčéni, Borbála Lugossyová |
Súrodenci | Ladislav, Imrich, Alžbeta |
Manželka | Maria Elisabeth Katharina von Rechberg (1664 – 1684) |
Deti | Mikuláš Berčéni |
Gróf Mikuláš Berčéni zo Székesa (maď. Székesi gróf Bercsényi Miklós, * 1633 - † jún 1689, Budín) bol uhorský generál, zástupca veliteľa Preddunajského hlavného kapitanátu, pochádzajúci z rodu Berčéniovcov, otec kuruckého generála Mikuláša Berčéniho.[1][2]
Životopis
Mikuláš Berčéni sa narodil v roku 1633 ako štvrté dieťa Imricha Berčéniho a Barbory, rod. Lugossy. V roku 1657 bol súčasťou neúspešného ťaženia sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho do Poľska. V ňom sa vyznamenal ako schopný bojovník a po smrti Rákociho v roku 1660 vstúpil do služieb cisára Leopolda I.. Miesto jeho narodenia nie je známe, avšak v 60. rokoch 17. storočia žil na berčéniovských majetkoch v tematínskom panstve. Tam sa v decembri 1665 narodil aj jeho syn Mikuláš. Berčéni pôsobil ako dôstojník v pevnosti Nové Zámky, v roku 1663 sa zúčastnil prehratých stretnutí s Osmanskou ríšou, bitky pri Parkane, ako aj obliehania Nových Zámkov.[3] V lete roku 1683 počas Povstania Imricha Tököliho s vojskami šiel na Moravu. V roku 1686 bol povýšený do hodnosti cisárskeho generála a 14. septembra 1687 mu cisár Leopold I. udelil grófsky titul.[2]
Osobný život
V roku 1664 sa oženil s barónkou Mariou Elisabeth Katharinou von Rechberg († 1684), dcérou Ernsta Veita, grófa z Rechberg-Rothenlöwen a Marie Magdaleny, grófky Fuggerovej. Mali spolu jediné dieťa, syna Mikuláša (1655-1725), významného kuruckého generála.[4]
V populárnej kultúre
Berčéni je jednou z významných vedľajších postáv v historických fantasy románoch od Juraja Červenáka zo série Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Vystupuje v štvrtej a piatej knihe, Železný polmesiac a Hradba západu.[5]
Referencie
- ↑ kapitanát. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
- ↑ a b A Pallas nagy lexikona [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
- ↑ , Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch. Prvá zmienka o Nyárhide 820-ročná! [online]. novezamky.sk, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
- ↑ genealogy.euweb.cz, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
- ↑ Knihy.ABZ.cz. E-kniha: Hradba západu – Juraj Červenák [online]. knihy.abz.cz, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.