Preskočiť na obsah

Mikuláš Berčéni (generál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:57, 16. december 2020, ktorú vytvoril Georgeo88 (diskusia | príspevky) (preklepy)
Mikuláš Berčéni
Štát pôsob.Uhorské kráľovstvo
Narodenie1633
Úmrtiejún 1689 (55-56 rokov)
Budín, Uhorsko
Profesiavojak, kapitán, generál
RodičiaImrich Berčéni, Borbála Lugossyová
SúrodenciLadislav, Imrich, Alžbeta
ManželkaMaria Elisabeth Katharina von Rechberg (1664 – 1684)
DetiMikuláš Berčéni

Gróf Mikuláš Berčéni zo Székesa (maď. Székesi gróf Bercsényi Miklós, * 1633 - † jún 1689, Budín) bol uhorský generál, zástupca veliteľa Preddunajského hlavného kapitanátu, pochádzajúci z rodu Berčéniovcov, otec kuruckého generála Mikuláša Berčéniho.[1][2]

Životopis

Mikuláš Berčéni sa narodil v roku 1633 ako štvrté dieťa Imricha Berčéniho a Barbory, rod. Lugossy. V roku 1657 bol súčasťou neúspešného ťaženia sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho do Poľska. V ňom sa vyznamenal ako schopný bojovník a po smrti Rákociho v roku 1660 vstúpil do služieb cisára Leopolda I.. Miesto jeho narodenia nie je známe, avšak v 60. rokoch 17. storočia žil na berčéniovských majetkoch v tematínskom panstve. Tam sa v decembri 1665 narodil aj jeho syn Mikuláš. Berčéni pôsobil ako dôstojník v pevnosti Nové Zámky, v roku 1663 sa zúčastnil prehratých stretnutí s Osmanskou ríšou, bitky pri Parkane, ako aj obliehania Nových Zámkov.[3] V lete roku 1683 počas Povstania Imricha Tököliho s vojskami šiel na Moravu. V roku 1686 bol povýšený do hodnosti cisárskeho generála a 14. septembra 1687 mu cisár Leopold I. udelil grófsky titul.[2]

Osobný život

V roku 1664 sa oženil s barónkou Mariou Elisabeth Katharinou von Rechberg († 1684), dcérou Ernsta Veita, grófa z Rechberg-Rothenlöwen a Marie Magdaleny, grófky Fuggerovej. Mali spolu jediné dieťa, syna Mikuláša (1655-1725), významného kuruckého generála.[4]

V populárnej kultúre

Berčéni je jednou z významných vedľajších postáv v historických fantasy románoch od Juraja Červenáka zo série Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Vystupuje v štvrtej a piatej knihe, Železný polmesiac a Hradba západu.[5]

Referencie

  1. kapitanát. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  2. a b A Pallas nagy lexikona [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  3. , Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch. Prvá zmienka o Nyárhide 820-ročná! [online]. novezamky.sk, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  4. genealogy.euweb.cz, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  5. Knihy.ABZ.cz. E-kniha: Hradba západu – Juraj Červenák [online]. knihy.abz.cz, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.

Externé odkazy