ExoMars Trace Gas Orbiter
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 18. 3. 2021, k zmazaniu dôjde 1. 4. 2021. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|ExoMars Trace Gas Orbiter}} --~~~~ |
ExoMars Trace Gas Orbiter z roku 2016 je prvou zo série misií na Marse, ktoré podniknú spoločne dve vesmírne agentúry ESA a Roscosmos. Kľúčovým cieľom tejto misie je získať lepšie pochopenie metánu a iných atmosférických plynov, ktoré sú prítomné v malých koncentráciách (menej ako 1% atmosféry), ale môžu byť dôkazom možnej biologickej alebo geologickej aktivity.
| Schiaparelli oddeľujúci sa od stopového plynu Orbiter. Poďakovanie: ESA / ATG medialab |
Vyšetrovanie na observatóriách vo vesmíre a na Zemi preukázalo prítomnosť malého množstva metánu v marťanskej atmosfére, o ktorých sa preukázalo, že sa líšia v závislosti od miesta a času. Pretože metán je krátkodobý v geologických časových mierkach, jeho prítomnosť znamená existenciu aktívneho aktuálneho zdroja metánu. Zatiaľ nie je jasné, či je povaha tohto zdroja biologická alebo chemická. Organizmy na Zemi uvoľňujú metán pri trávení živín. Metán však uvoľňujú aj ďalšie čisto geologické procesy, napríklad oxidácia určitých minerálov.
Stopový plynový orbiter nesie vedecké užitočné zaťaženie schopné vyriešiť túto vedeckú otázku, konkrétne detekciu a charakterizáciu stopových plynov v atmosfére Marsu. Z vedeckej obežnej dráhy v nadmorskej výške približne 400 km sú prístroje na palube stopovacieho plynu nasadené na detekciu širokého spektra stopových plynov v atmosfére (ako je metán, vodná para, oxidy dusíka, acetylén) so zlepšenou presnosťou na tri rády v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami.
Stopový plynový orbiter bude monitorovať sezónne zmeny zloženia a teploty atmosféry, aby vytvoril a vylepšil podrobné atmosférické modely. Jeho prístroje tiež zmapujú podpovrchový vodík do hĺbky jedného metra so zlepšeným priestorovým rozlíšením v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami. To by mohlo odhaliť usadeniny vodného ľadu ukryté tesne pod povrchom, ktoré by spolu s miestami identifikovanými ako zdroje stopových plynov mohli ovplyvniť výber miest pristátia budúcich misií.
Komunikácia na Marse
| Test nasadenia vysoko ziskovej antény. Poďakovanie: ESA - B. Bethge |
Trace Gas Orbiter niesol demonštračný modul vstupu, zostupu a pristátia (EDM), známy ako Schiaparelli , na ceste zo Zeme na Mars a keď sa priblížil k planéte, nasadil ho na vstup do atmosféry Marsu na svojej ceste k pristátiu na povrchu planéty. Po nasadení Orbiter monitoroval UHF prenos zo Schiaparelli z jeho pobrežia na Mars až do pristátia na Červenej planéte. Tiež to uľahčilo prenos najdôležitejších údajov nameraných Schiaparelli na Zem v reálnom čase.
Vedecké výskumy budú mať najvyššiu prioritu, kým sa nezačne druhá misia v programe ExoMars, s príchodom vozítka ExoMars, Rosalind Franklin, v roku 2023. V tejto fáze sa Orbiter stane cenným telekomunikačným prostriedkom na Marse a bude poskytovať komunikačné služby operujúcim Roverom. na povrchu Marsu. Orbiter bude fungovať ako dátové reléové centrum na odosielanie príkazov roveru a sťahovanie dát na Zem prostredníctvom vesmírnej komunikačnej siete ESA.