Abreviatúra (staré rukopisy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Abreviatúra je skratka (skracovanie) častých slov v starých rukopisoch a tlačiach. V rukopisoch používali pisári abreviatúry na zjednodušenie a zrýchlenie písania písania (tachygrafia - rýchlopis). Pri spracovaní sa ponechávalo prvé písmeno alebo písmená slova (suspenzia - nedokončenie) alebo hlavné spoluhlásky slova,na na začiatku a na konci (kontrakcia - sťahovanie). Pri druhom spôsobe slúžili na označenie skracovania titly, t. j. abreviačné (skracovacie) znamienka (najmä vodorovné čiarky a oblúčiky), ktoré sa kládli nad skrátené slová. Pre určité slabiky vznikli zvláštne znaky (napr. 2 = ur, ~ = er, re).

V starých rukopisoch a tlačiach sa napokon možno stretnúť s rozmanitými slovnými skratkami, ktoré majú pôvod v latinskom jazyku (napr. c.f. alebo c.figg. = cum figuris - s vyobrazeniami, s obrázkami, ed. = edidit - vydal, exc. - alebo excud. = excudit - vytlačil ...).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.