Absentium ablegatus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Absentium ablegatus je latinský právny termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol potom, čo sa v roku 1608 snem rozdelil zákonom na hornú a dolnú tabuľu. Vyslaný zástupca mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vystúpiť v rozprave, nemal však hlasovacie právo.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]