Preskočiť na obsah

Advaita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Advaitavédánta)

Advaita (v sanskrite nedvojnosť, nedualita) alebo advaita-védánta alebo Advaitova védánta je filozofický smer védánty predstavujúci absolútny nedualizmus, ktorého najstarším predstaviteľom je Gaudapáda a najvýznamnejším Šankara.

Podľa advaity nejestvuje vo svete nijaká iná realita okrem jedinej najvyššej duchovnej entity - brahmana, ktorý je neurčiteľný, nepodmienený a bez vlastností. Predstava o mnohotvárnosti predmetov a javov vesmíru je dôsledkom prekrytia skutočnosti nevedomosťou (ávídja): v skutočnosti je všetko okrem brahmana čistá ilúzia (mája).

Cieľom snaženia jednotlivca je uvedomiť si svoju totožnosť s brahmanom.

Za základnú metódu poznania pokladá advaita inutíciu a vnuknutie a tvrdí, že usudzovanie a pociťovanie majú druhoradý význam.

V Šankarovej védánte zohralo významnú úlohu učenie o psychických stavoch človeka (avastha) ako o tom, čo podmieňuje vonkajšiu skutočnosť. Advaita bola prevažne spojená s kultom boha Šivu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.