Sanskrit
| Sanskrit (संस्कृतम् saṃskṛtam) | |
| Štáty | India, Nepál |
|---|---|
| Región | Indický polostrov |
| Počet hovoriacich | 49 736 plynule hovoriacich (indické sčítanie, 1991) |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
| Písmo | dévanágarí, niekoľko ďalších písiem typu bráhmí a latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  India |
| Regulátor | žiadny |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | sa |
| ISO 639-2 | san |
| ISO 639-3 | san |
| Wikipédia | |
| Adresa | sa.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Sanskrit alebo sanskrt (iné slovenské názvy pozri nižšie; v sanskrite: sanskr(i)tam – podrobnosti pozri nižšie) je hlavný starý indoárijský jazyk. V najširšom ponímaní zahŕňa aj epický sanskrit a védčinu.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]sanskr(i)t v širšom zmysle (≈ staré indoárijské jazyky/stará indoárijčina):[1][2][3][4]
- védčina (= védsky sanskrit)
- klasický sanskrit v širšom zmysle (= sanskr(i)t v užšom zmysle)
- epický sanskrit - t. j. jazyk eposov Rámájana a Mahábhárata
- klasický sanskrit v užšom zmysle (= sanskr(i)t v najužšom zmysle)
Iné slovenské názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Ak sa staré indické jazyky zjednodušene zredukujú na sanskrit, tak je alternatívny slovenský názov sanskritu stará indoárijčina a všetky synonymá tohto názvu. Ak sa staré indické jazyky zjednodušene zredukujú na sanskrit a zároveň sa minimálne védčina (prípadne aj epický sanskrit) považuje za samostatný jazyk, tak je alternatívny slovenský názov sanskritu staré indoárijské jazyky a všetky jeho synonymá.
Sanskritský názov
[upraviť | upraviť zdroj]Sanskritský kmeň názvu znie संस्कृत – t. j. v prepise sanskrta alebo v inom (menej vhodnom) prepise sanskrita. Sanskritský nominatív názvu znie sanskr(i)tam (je to podstatné meno stredného rodu). Hindský názov sa rovnako píše, ale vyslovuje sa sanskrt alebo sanskrit, pričom v tomto prípade je prepis s -i- naopak vhodnejší než prepis bez -i-.
Názov jazyka znel pôvodne (v nominatíve) sanskr(i)tá vák (doslova: kultivovaná reč, rituálne čistá reč; správna reč; dokonalá reč; posvätná reč). Z toho vidno, že dnešný názov vznikol odvodením od prídavného mena sanskr(i)ta (nominatív stredného rodu znie: sanskr(i)tam). Toto prídavné meno znamená: (dobre) zhotovený; dokonalý; pravidelný; pripravený, hotový; čistý, zasvätený; kultivovaný, vypracovaný, starostlivý.[5][6][7]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Sanskrit je hlavným posvätným jazykom hinduizmu a maháhány, filozofickým jazykom hinduizmu, džinizmu, budhizmu a sikhizmu. Bol to aj literárny jazyk, ktorý bol používaný ako lingua franca v južnej Ázii. Vyvinul sa z praindoiránčiny, ktorá sa vyvinula z praindoeurópčiny. Dnes je sanskrit ešte úradným jazykom v indickom štáte Uttarákhand. Ako jeden z najstarších indoeurópskych jazykov ktorý má písomnú formu, Sanskrit má dôležitú úlohu pri štúdiu indoeurópskych jazykov.[8]
Ako „kultivovaná/posvätná/správna reč“ (pozri kapitolu Sanskritský názov) bol sanskrit jazykom určeným na náboženské a učené témy, v starovekej Indii; jazyk, ktorým bežne hovorili ľudia, bol naopak označovaný ako prákrit (sanskritský kmeň: prákr(i)ta = „prirodzený, nevyumelkovaný, normálny, bežný“).[9]
Podskupiny sanskritu
[upraviť | upraviť zdroj]Védčina
[upraviť | upraviť zdroj]Klasický sanskrit (vrátane epického sanskritu)
[upraviť | upraviť zdroj]
Klasický sanskrit sa používa už 2500 rokov až dodnes v dielach najrozličnejších žánrov, pričom slúži ako prameň obohacovania indických jazykov. Kodifikoval ho v 5. stor. pred Kr. gramatik Pánini. Niektorí jazykovedci (najmä v 19. stor.) ho stotožňovali s indoeurópskym prajazykom (praindoeurópčina) a nazývali „matka všetkých jazykov“. Tento názor bol však mylný.
Sanskrit je jazykom jednej z veľkých svetových literatúr - indickej literatúry. Známym sanskritským textom je napríklad Mahábhárata.
Sanskrit je dnes liturgickým jazykom hinduizmu, budhizmu a džinizmu, ako aj jedným z 22 úradných jazykov Indie. V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe, je ním písaná významná časť indickej filozofie a hinduistickej tradície. Sanskrit sa často používa aj dnes – napr. v terminológii jogy a iných indických vedách.
Vokalizmus sanskritu sa vyznačuje zmenou PIE e, o, a na a. Sanskrit má osem pádov, v súčasnosti sa zapisuje najčastejšie zľava doprava pomocou písma dévanágarí, ktoré má 34 spoluhlások a 12 samohlások.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ indoárijské jazyky. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor. 1993. S. 188
- ↑ Blažek, V. Indo-iránské jazyky. archivovaná verzia z roku 2016
- ↑ Sanskrit. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
- ↑ BRUGMANN, K. Kurze vergleichende Grammatik der indogermanischen Sprachen. Strassburg: Verl. von K. J. Trübner. 1904. S. 5
- ↑ LEPSCHY, Giulio, ed. History of Linguistics Volume I (The Eastern Traditions of Linguistics). Oxon; New York : Routledge, 2014. ISBN 978-1-317-89531-2. S. 25.
- ↑ HUET, Gérard. Sanskrit Heritage Dictionary [online]. REV. 2017-01-22, [cit. 2017-02-03]. Dostupné online. (Pozn.: Slovo reč má kmeň vác-, nominatív vák)
- ↑ http://www.sanskrit-lexicon.uni-koeln.de/scans/MWScan/2014/web/webtc/servepdf.php?page=1120
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sanskrit na anglickej Wikipédii.
- ↑ Southworth, Franklin (2005). Linguistic archaeology of South Asia (PDF). London: RoutledgeCurzon. p. 87. ISBN 978-0-203-41291-6.