Iránske jazyky

Iránske jazyky sú jedna z troch skupín indoiránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny.

Hovorí sa nimi vo východnom Turecku, severnej Sýrii, severovýchodnom Iraku, v Kaukazsku, Iráne, v malej časti Turkménska a Uzbekistanu, v Tadžikistane, v malej časti Číny, v Afganistane a v Pakistane.

Delenie

Nasleduje chronologické delenie iránskych jazykov. Alternatívne - geografické - delenie (západná a východná skupina, obidve sa ďalej delia na severnú a južnú) je zohľadnené pomocou skratiek SZ, JZ, SV, JV (= severozápadné, juhozápadné, sevrovýchodné a juhovýchodné):

• staroiránske jazyky (cca. zač. 1. tisícročia až 4./3. stor. pred Kr.)
  • médčina SZ
  • staroperzština JZ
  • avestčina (=jazyk Avesty, avesta) SV
  • skýtske jazyky SV
• stredoiránske jazyky (4./3. stor. pred Kr. až 8./9. stor. po Kr.)
  • kurdčina SZ
  • balúčtina SZ
  • paštčina SZ
  • osetčina SZ
  • gurančina SZ
  • zázá SZ
  • talyština SZ
  • gílačtina SZ
  • mázandaránčina SZ
  • semnáčina SZ
  • balúčtina SZ
  • paráčtina SZ
  • órmurčina SZ
  • jazyky a nárečia stredného Iránu SZ
  • partčina SZ
  • stredoperzština JZ
  • sogdčina SV
  • chórezmčina SV
  • baktrijčina JV
  • sačtina JV
• novoiránske jazyky (od 8./9. stor.)
  • novoperzské jazyky JZ
  • chazarčina JZ
  • tatčina JZ
  • lurské nárečia JZ
  • kumzarské nárečie JZ
  • jazyky a nárečia Fársu JZ
  • osetčina SV
  • jognóbčina SV
  • paštčina JV
  • mundžánčina JV
  • šugnansko-rušánske jazyky JV
  • vachančina JV
  • jazgulamčina JV
  • iškašimčina JV