Preskočiť na obsah

Tadžičtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tadžičtina
(тоҷикӣ, تاجیکی, todžikí)
ŠtátyTadžikistan, Afganistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Kazachstan, Rusko, Pakistan
RegiónStredná Ázia
Počet hovoriacichasi 4,4 milióna
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmocyrilika, latinka
Postavenie
Úradný jazykTadžikistan Tadžikistan
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1tg
ISO 639-2tgk
ISO 639-3tgk
Wikipédia
Adresatg.wikipedia.org
PomenovanieВикипедиа - донишномаи озод
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie Tadžičtiny

Tadžičtina (тоҷикӣ / تاجیکی - todžikí) je variant perzštiny, ktorou hovoria v Tadžikistane a Uzbekistane asi 4,4 milióny ľudí, pričom v Tadžikistane je úradným jazykom. Pre rozmanité etnické zloženie (Uzbeci, Rusi) ňou hovorí len približne 60 % obyvateľstva. Na komunikáciu medzi národnostnými menšinami sa používa ruština, ktorej rozumie veľká väčšina populácie.

Tadžičtina sa odlišuje od iránskej a afganskej perzštiny. Spisovný jazyk vznikol zo severných a západných dialektov tadžičtiny. Jeho relatívna izolácia v hornatom prostredí napomohla zachovávaniu určitých archaických jazykových prvkov, ktoré v perzštine už vymizli. Tadžičtina sa píše cyrilikou.

Medzi historicky dôležité tadžicky hovoriace regióny Strednej Ázie patria mestá Samarkand a Buchara. Nachádzajú sa na území dnešného Uzbekistanu.

Fonológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tadžičtina má 6 samohlások a 22 spoluhlások[1]. Prízvuk je (okrem niekoľkých výnimiek) na poslednej slabike.

Gramatika tadžičtiny je takmer zhodná s perzskou, s istými odchýlkami.[2]

Užitočné frázy

[upraviť | upraviť zdroj]

(transliterácia z tadžickej azbuky)

Assalóm - Ahoj
Šumó či chél? - Ako sa máš?
Rahmat, chůb. - Ďakujem, dobre.
Rahmat alebo Tašakkur - Ďakujem.
Šumó az kudžó hastéd? - Odkiaľ si?
Man az Slovakija hastam. - Som zo Slovenska.[3]

  1. V. S. Rastorgujeva:A short sketch of Tajik grammar, Akademii︠a︡ nauk Tadzhikskoĭ SSR, Stalinabad. Institut i︠a︡zyka i literatury, 1963, str. 2
  2. Campbell, George: Compendium of the World's Languages: Ladakhi to Zuni, Routledge, 2000, str. 1599
  3. Baizojev, Azim: A beginner's guide to Tajiki, Routledge, 2004, str. 7

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]