Kónkánčina (makrojazyk)
| kónkánčina (कोंकणी, Konknni, ಕೊಂಕಣಿ, കൊങ്കണി) | |
| Štáty | India |
|---|---|
| Región | Goa |
| Počet hovoriacich | 7 636 074 [1] |
| Poradie | |
| Klasifikácia | |
| Písmo | dévanágarí, latinka, kannadské písmo, malajálamske písmo, arabské písmo |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Goa, India |
| Regulátor | |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | |
| ISO 639-2 | kok |
| ISO 639-3 | kok |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Kónkánčina (dévanágarí: कोंकणी [Kōṅkaṇī]; latinka: Konknni; kannadské písmo: ಕೊಂಕಣಿ, [koṅkaṇi]; malajálamske písmo: കൊങ്കണി, [koṅkaṇi]) je makrojazyk, presnejšie povedané 2 trochu podobné, ale inak samostatné jazyky majúce len rovnaký názov podľa regiónu, v ktorom sa používajú. Jeden je jazyk mesta Goa – gojská kónkánčina (goaská kónkánčina), ktorý bol kedysi dávno nárečím maráthčiny, ale dnes sa už dosť odlišuje, a druhý je jazyk považovaný často aj dnes len za nárečie maráthčiny v kónkánskej oblasti – kónkánčina v užšom zmysle.
Spolu týmito dvoma jazykmi hovorí asi 7,5 milióna ľudí najmä v indickom štáte Goa, ďalej Maháráštra, Karnátaka a Kérala. Gojská kónkánčina je úradným jazykom štátu Goa.
Goa bola viac ako 400 rokov portugalskou kolóniou, a preto bola kónkánčina vytláčaná portugalčinou; v jazyku sú badateľné vplyvy jazyka susedného štátu Karnátaky (kannadčina), ale aj hindčiny a nezanedbateľný je aj vplyv angličtiny, čo súvisí predovšetkým s televíznymi programami vysielanými po anglicky a anglickými turistami. Hrozí jej však zánik, pretože hindčina a angličtina sa čoraz viac uprednosťnujú ako hovorový jazyk.
Nárečia
[upraviť | upraviť zdroj]Kónkánčina má veľké množstvo nárečí.
Rôzna klasifikácia kónkánskych nárečí
Klasifikácia podľa N. G. Kalelkara
[upraviť | upraviť zdroj]Táto klasifikácia je na základe historických udalostí a kultúrnych kontaktov hovoriacich. Rozlišuje 3 hlavné skupiny:
- severná kónkánčina: Nárečia v okrese Ratnagiri v štáte Maháráštra so silnými kultúrnymi vplyvmi k hovoriacim maráthčiny.
- centrálna kónkánčina: Nárečia štátu Goa, ovplyvnené portugalským jazykom a kultúrou.
- južná kónkánčina: Nárečia v regióne Canara v štáte Karnátaka ovplyvnené kontaktom s tuluštinou a kannadčinou.
Klasifikácia podľa Ethnologue (ISO klasifikácia)
[upraviť | upraviť zdroj]ISO norma ISO 639-3 klasifikuje kónkánčinu ako makrojazyk (ISO 639-3: kok Archivované 2010-07-07 na Wayback Machine) a delí ju na:
- gojská kónkánčina (ISO 639-3: gom Archivované 2010-07-07 na Wayback Machine)
- kónkánčina (vlastná kónkánčina) (ISO 639-3: knn Archivované 2010-07-07 na Wayback Machine) – niekedy považovaná za nárečie marátčiny
Písmo
[upraviť | upraviť zdroj]Kónkánčina nemá vlastné písmo, zvyčajne sa píše písmom dévanágarí, ktoré je oficiálnym písmom v štáte Goa, ale dá sa písať aj latinkou. Kannadské písmo sa používa v štáte Karnataka. Malajálamske písmo sa používa v štáte Kerala. Moslimskí kónkánci na pobreží používajú arabské písmo.
| IPA | Upravené dévanágarí | Štandardné dévanágarí | Latinka | kannadské písmo | malajálamske písmo | arabské písmo |
|---|---|---|---|---|---|---|
| /ɵ/ | अ | अ | o | ಅ/ಒ | അ | ? |
| /aː/ | आ | आ | a | ಆ | ആ | ? |
| /i/ | इ | इ | i | ಇ | ഇ | ? |
| /iː/ | ई | ई | i | ಈ | ഈ | ? |
| /u/ | उ | उ | u | ಉ | ഉ | ? |
| /uː/ | ऊ | ऊ | u | ಊ | ഊ | ? |
| /e/ | ए | ए | e | ಎ | എ | ? |
| /ɛ/ | ऍ | ए | e | ಎ | ഏ | ? |
| /æ/ | no symbol | ए | e | ಎ or ಐ | ഐ | ? |
| /ɵi/ | ऐ | ऐ | ai/oi | ಐ | ഐ | ? |
| /o/ | ओ | ओ | o | ಒ | ഒ | ? |
| /ɔ/ | ऑ | ओ | o | ಒ | ഓ | ? |
| /ɵu/ | औ | au/ou | ಔ | ഔ | ? | |
| /ⁿ/ | अं | अं | om/on | ಅಂ | അം | ? |
| /k/ | क | क | k | ಕ್ | ക് | ک |
| /kʰ/ | ख | ख | kh | ಖ್ | ഖ് | که |
| /ɡ/ | ग | ग | g | ಗ್ | ഗ് | ک |
| /ɡʱ/ | घ | घ | gh | ಘ್ | ഘ് | گه |
| /ŋ/ | ङ | ंग | ng | ಙ | ങ് | ڭ |
| /ts/ | च़ | च़ | ch | ಚ್ | ത്സ് | څ |
| /c/ | च | च | ch | ಚ್ | ച് | چ |
| /cʰ/ | छ | छ | chh | ಛ್ | ഛ് | چه |
| /z/ | ज़ | ज़ | z | ಜ | ജ | ز |
| /ɟ/ | ज | ज | j | ಜ್ | ജ് | ج |
| /zʱ/ | झ़ | झ़ | zh | ಝ್ | ഝ് | زه |
| /ɟʱ/ | झ | झ | jh | ಝ್ | ഝ് | جه |
| /ɲ/ | ञ | ञ | nh | ಞ | ഞ് | ڃ |
| /ʈ/ | ट | ट | tt | ಟ್ | ട് | ټ |
| /ʈʰ/ | ठ | ठ | tth | ಠ್ | ഠ് | ټه |
| /ɖ/ | ड | ड | dd | ಡ್ | ഡ് | ډ |
| /ɖʱ/ | ढ | ढ | ddh | ಢ್ | ഢ് | ډه |
| /ɳ/ | ण | ण | nn | ಣ್ | ണ് | ڼ |
| /t̪/ | त | त | t | ತ್ | ത് | ت |
| /t̪ʰ/ | थ | थ | th | ಥ್ | ഥ് | ته |
| /d̪/ | द | द | d | ದ್ | ദ് | د |
| /d̪ʱ/ | ध | ध | dh | ಧ್ | ധ് | ده |
| /n/ | न | न | n | ನ್ | ന് | ن |
| /p/ | प | प | p | ಪ್ | പ് | پ |
| /f/ | फ़ | फ | f | ಫ್ | ഫ് | ف |
| /b/ | ब | ब | b | ಬ್ | ബ് | ب |
| /bʱ/ | भ | भ | bh | ಭ್ | ഭ് | به |
| /m/ | म | म | m | ಮ್ | മ് | م |
| /j/ | य | य | i/e/ie | ಯ್ | യ് | ې |
| /ɾ/ | र | र | r | ರ್ | ര് | ر |
| /l/ | ल | ल | l | ಲ್ | ല് | ل |
| /ʃ/ | श | श | x | ಶ್ | ശ് | ش |
| /ʂ/ | ष | ष | x | ಷ್ | ഷ് | ? |
| /s/ | स | स | s | ಸ್ | സ് | س |
| /ɦ/ | ह | ह | h | ಹ್ | ഹ് | ? |
| /ɭ/ | ळ | ळ | ll | ಳ್ | ള് | ? |
| /ʋ/ | व | व | v | ವ್ | വ് | ڤ |