Pád (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pád je prostriedok vyjadrujúci gramatickú kategóriu podstatného mena, ktorá umožňuje vyjadriť syntaktickú funkciu tohto podstatného mena vo vete. Zmeny podstatného mena v závislosti od pádu sa nazývajú skloňovanie.

V rôznych jazykoch sveta je gramatických pádov viac alebo menej, napríklad nemčina rozlišuje len štyri pády: nominatív, genitív, datív a akuzatív.[1]

Pády v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa vyskytujú tieto pády:

Kedysi bol ako ďalší pád uvádzaný aj vokatív (t.j. tvary typu Bože, šéfe, synu). V súčasnosti sa však väčšinou nepovažuje za samostatný pád, lebo jeho tvary sa pokladajú za druh (štylistický variant) nominatívu. Namiesto tvarov vokatívu sa dnes spravidla používajú základné tvary nominatívu (napr. šéf namiesto šéfe).[2][3][4] Podľa niektorých názorov sa (nielen slovenský) vokatív nepovažuje za pád z toho dôvodu, že na rozdiel od nominatívu, genitívu atď. nevyjadruje vzťah medzi tvarmi slov vo vete, ale je orientovaný mimo vety.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava: SPN, 1991, S. 127
  2. KOČIŠ, F. Pád. In: Pyramída, 1982 (Citát: "Vokatív, ktorý sa v staršej gramatike označoval ako 5. pád, sa dnes v spisovnej slovenčine nepokladá za osobitný pád. Tvary vokatívu sa ako oslovenia pokladajú za istý druh nominatívu")
  3. MIKO, František. K otázka vokatívu v spisovnej slovenčine. Slovenská reč (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1961, roč. 26, čís. 1, s. 32 – 40. Dostupné online [cit. 2022-01-09]. ISSN 1338-4279.
  4. MIKO, F. Niektoré typy nominatívu. In: Slovenská reč 1960, č. 1 [1] S. 29, 33
  5. NAVRÁTIL, L. Skloňovanie podstatných mien. enigma. 1996, S. 24

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]