Sikhizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Khanda, jeden zo symbolov Sikhizmu

Sikhizmus (prívrženec sikhizmu sa volá sikh) je jedno z najmladších náboženstiev a podporuje ho asi 20 miliónov veriacich. Dnes je piatym najväčším náboženstvom na svete. Vzniklo v 15. storočí v severnej Indii, v zložitých politických podmienkach. Jeho vyznávači nielenže nefajčia a nepijú alkohol, ale ich zákazy sa vzťahujú aj na mäso.

Zakľadateľom Sikhizmu je Guru Nának (1469-1539). Bol to prvý guru v tomto náboženstve. Nánakovi vadili niektoré aspekty hinduizmu ako aj islamu. V hinduizme to boli: rituály, zobrazovanie bohov, kúpanie sa na svätých miestach, kastový systém, rozdiely medzi mužmi a ženami. Islamským problémom pre Nánaka bol hlavne - militantnosť a agresivita, taktiež aj odmietanie ostatných náboženstiev.

Sikhizmus je monoteistické náboženstvo s desiatimi prorokmiguru. Slovo „gu“ znamená tmu, nevedomosť a „ru“ svetlo a pravdu. Guru odhaľujú svojim poslucháčom a žiakom pravdu o svete i živote. Desať sikhských mudrcov má náuku rozdelenú: guru Nanak káže ľudskosť, guru Angad poslušnosť, guru Amar Das rovnosť, guru Arjan sebaobetovanie, guru Hargobind spravodlivosť, guru Har Rai zľutovanie, guru Harkrišan čistotu, guru Tegh Bahadur pokoj a guru Gobind Singh odvahu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BRABEC, Jaroslav: Sikhovia a pandžábska dráma. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1989. 192 s. ISBN 80-218-0059-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sikhizmus