Akarnan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Téban Polyneikes podpláca Erifylu, červenofigúrová oinochoé, cca. 450-430 pred Kr.

Akarnan alebo Akarnán (starogr. ἈκαρνάνAkarnan, lat. Acarnan) je v gréckej mytológii syn Alkmaióna z Argu a jeho druhej manželky Kallirhoé.[1]

Jeho otec Alkmaión bol jedným z vojvodcov víťaznej vojny epigonov proti Tébam, v ktorej pomstili smrť svojich otcov z predošlej neúspešnej vojenskej výpravy. V oboch vojnách nepeknú úlohu zohrala Alkmaiónova matka Erifylé, ktorá sa nechala podplatiť Tébanmi náhrdelníkom tébskej kráľovnej Harmonie, aby svojho muža a neskôr svojich synov poslala do vojny.[2]

Harmoniin náhrdelník sa jej však stal osudným, lebo keď sa Alkmaión dozvedel, že kvôli nej zomrel jeho otec, matku za zradu zavraždil.[3] Umierajúca matka svojho syna prekliala, so slovami, aby mu žiadna zem neposkytla útočište.[2] Neustále prenasledovaný bohyňami pomsty Erínyami sa Alkmaión rozlúčil s manželkou Arsinou a odišiel z Argu do Delfskej veštiarne po radu, ako sa kliatby zbaviť. Pýtia mu poradila, aby sa usadil v zemi, ktorá v čase vyslovenia kliatby ešte neexistovala.[3] Po dlhom putovaní takú zem našiel na nánosoch piesku rieky boha Achelóa.[4] [2] Tam ho boh rieky očistil od viny a dal mu svoju dcéru Kallirhou za manželku.[2] Po niekoľko rokov žili potom šťastne, až kým sa Alkmaión rozhodol zmocniť náhrdelníka Harmióny, ktorý v tom čase patril Fégeovi, otcovi jeho bývalej manželky. Po jeho príchode do Psófidy, mesta v Arkádii, kde Fégeus vládol, však vyšlo najavo, že opustil svoju prvú manželku Arsinou a znova sa oženil, preto Fégeus naviedol svojim synov Pronoa a Agénora, aby ho zavraždili.[3] [2]

Keď sa Kallirhoé dozvedela, že jej manžela zabili, rozhodla sa ho okamžite pomstiť a vrúcne prosila najvyššieho boha Dia,[5] aby jej maličkých synov Akarnana a Amfotera premenil na dospelých mužov.[6][1] Zeus jej prosbe vyhovel a počas jedinej noci deti vyrástli na statných mládencov.[5] Tí následne odišli do Arkádie, kde Fégea a jeho dvoch synov zabili.[6][1]

Akarnan sa s bratom potom odsťahoval na západné pobrežie stredného Grécka, do kraja, ktorý bol neskôr nazvaný po ňom menom Akarnania.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 38.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 42.
  3. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,5.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,24,9.
  5. a b Ovidius, Metamorphoses, 9,394.
  6. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,6.