Preskočiť na obsah

Akcia Javor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:49, 22. apríl 2015, ktorú vytvoril Peter Mikšík (diskusia | príspevky) (obrázok)
Sovietska balistická raketa stredného doletu s jadrovou hlavicou

Akcia Javor je pomenovanie spoločného armádneho projektu Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu, ktorého predmetom bolo vybudovanie objektov slúžiacich na uloženie špeciálnych bojových hlavíc (jadrových) sovietskej výroby na území Česko-Slovenska, ktoré by boli v prípade vojnového konfliktu medzi Východom a Západom k dispozícii na použitie česko-slovenskými raketovými vojskami.

15. decembra 1965 podpísali česko-slovenská a sovietska strana prísne tajnú Dohodu o opatreniach na zvýšenie bojovej pohotovosti raketových vojsk. V článku I. tejto dohody obidve strany jasne vyhlasujú, že sa rozhodli umiestniť jadrovú muníciu na území Československej socialistickej republiky a za tým účelom vybuduje česko-slovenská strana na základe sovietskych projektov tri špeciálne objekty, do ktorých potom sovietska strana uloží jadrovú muníciu.

Na základe tejto dohody boli potom na území ČSSR v rokoch 19661969 vybudované tri zvláštne objekty (Javor 50, Javor 51 a Javor 52). Posledný objekt bol daný do užívania sovietskej strane na konci roka 1969. Sklady pre jadrovú muníciu boli železobetónové, boli zapustené v zemi a na zničenie takéhoto objektu nepriateľom by bola potrebná jadrová nálož so silou 3 megatony. Objekty mali kompletné zázemie: budovy štábu, bytovky, telocvičňu, garáže a pod. Česko-Slovensko po celú dobu existencie týchto tajných skladov zabezpečovalo bezplatne dodávku elektriny, vody a paliva.

Existencia týchto objektov bola predmetom prísneho utajenia. Za tým účelom bola vypracovaná krycia legenda – objekty boli podľa oficiálnej verzie spojárske. Celkový počet sovietskych vojakov bol stanovený na 660, okrem toho tu boli tiež občianski pracovníci a rodinní príslušníci. Pri každom objekte bola tiež zabezpečovacia jednotka ČSĽA s 9 vojakmi, ostatné osadenstvo bolo výhradne sovietske. V prípade vojnového konfliktu so Západom by sovietska strana vydávala jadrovú muníciu česko-slovenským raketovým vojskám.

Sovietska armáda tieto objekty využívala až do svojho odchodu z územia Česko-Slovenska v roku 1990, kedy boli odovzdané česko-slovenskej strane. Doteraz nie je preukázané, či boli v týchto skladoch jadrové hlavice skutočne uložené.

V objekte Javor 51 v Brdoch medzi obcami obcami Míšov a Borovno je od roku 2013 otvorené múzeum studenej vojny – Atom muzeum, o vznik ktorého sa pričinila skupina dobrovoľných nadšencov združených v Nadácii železnej opony.

Zdroj

Externé odkazy