Amazonky (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka Amazoniek, autor:Anselm Feuerbach (1829 – 1880)

Amazonky (starogr. ἈμαζόνεςAmazones, lat. Amazones) boli v gréckej mytológii národom bojovných žien žijúcich pod Kaukazom, na severnom pobreží Malej Ázie, alebo na dnešnom Kryme. Ich praotcom bol boh vojny Ares.[1]

Boli národom, ktorému vládli ženy. Tieto hrdé bojovníčky slúžili vo vojsku, kde sa cvičili v boji a jazde na koni. V tom čase zostávali pannami a až po skončení vojenskej služby sa vydávali a rodili deti. Hovorí sa, že aj potom nosili mužský odev a živili sa hlavne lovom.[2] Verejná moc zostávala tiež v ich rukách. Naopak muži viedli domáci život s povinnosťami, aké zastávali inde vydaté ženy.[1]

Meno Amazoniek je odvodené od slova "amazoi", to je bezprsé, pretože si vraj v mladosti odstraňovali jeden, alebo oba prsníky, aby im neprekážali pri streľbe z luku. Ich hlavnou zbraňou však bola sekera. Amazonkám vládla vždy kráľovná, ktorá ich viedla aj do boja, kde bojovali rovnako obratne a statočne ako muži.[2]

Styky Grékov s Amazonkami boli takmer vždy až na malé výnimky vojnové. Podľa mýtov prvý bojoval s nimi Bellerofontes po ich v páde do Lýkie.[3] Proti ich kráľovnej Hippolyte viedol vojenskú výpravu aj najväčší hrdina gréckych mýtov Herakles, sprevádzaný aténskym kráľom Théseom[4], ktorý si priviedol zajatú vodkyňu Amazoniek Antiopu a oženil sa s ňou.[1] Keď ju však prišli jej družky oslobodiť, zamilovaná Antiopa s manželom bránila Atény a v boji zahynula.[1]

Herakles bojuje proti Amazonkám, antická čiernofigúrová hydria, cca 530 pred Kr.

Posledný známy vojnový stav zažili Amazonky so svojou kráľovnou Penthesileiou, kedy prišli na pomoc obliehanej Tróji.[1] Amazonky prišli do Tróje v deň, keď mal pohreb Hektor,[5] syn trójskeho kráľa Priama.[2] Trójania im pripravili také veľkolepé privítanie, aké sa ešte nevidelo. Kráľovná Penthesileia po privítaní vyhlásila, že smrť Hektora pomstí, chopila sa zbraní a v nepriateľských radoch hľadala jeho vraha achájskeho hrdinu Achillea. Potom sa s ním vrhla do zúrivého súboja na konci ktorého padla k zemi prebodnutá mečom. Pri páde jej spadla z hlavy prilba, Achilles uvidel jej krásnu vznešenú tvár a okamžite sa do nej šialene zaľúbil. Bolo už však neskoro, lebo meč zasiahol jej srdce.[2] Amazonky potom dostali späť Penthesileine mŕtve telo, ale prísahou sa museli zaviazať, že už nikdy proti Grékom nepozdvihnú zbrane.[1]

Aj keď starovekí grécki dejepisci píšu, že Amazonky boli historickým národom a podávajú to často s pozoruhodnými podrobnosťami, historická pravda je iná. Je však možné, že v týchto písomných záznamoch vidíme stopy už dávno zaniknutého matriarchálneho zriadenia.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 45–46.
  2. a b c d Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 103.
  3. Homér, Iliada, 6,171.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,1.
  5. Quintus, Posthomerica 2,22.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amazonky na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]