Preskočiť na obsah

Amsterdamská škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Het Schip, Michel de Klerk 1917-1920, Amsterdam

Amsterdamská škola (z holandčiny Amsterdamse School) je štýl architektúry, ktorý vznikol začiatkom 20. storočia v Holandsku.

Amsterdamská škola bola ovplyvnená socialistickými ideálmi, čo možno vidieť na všetkých druhoch budov vrátane domov a bytových jednotiek. Čiastočne reagovala na všetko, čo bolo buržoáziou označované za neogotické, či obroďujúce, podobne ako diela Hendrika Petrusa Berlage.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre tento architektonický štýl, ktorý je silne ovplyvnený expresionizmom, sú charakteristické okrúhle stavby, organické priečelia s množstvom čistých dekorácií a nefunkčných elementov ako sú veže, sochy a tzv. „rebríkové“ okná (okná s vodorovnými tyčami pripomínajúce schody na rebríku).

Pôvod tohto hnutia je spätý s architektonickou tvorbou Eduarda Cuypersa v Amsterdame. Hoci samostatný Cuypersa nebol progresívnym architektom, jeho zamestnanci získali od neho množstvo príležitostí predstaviť sa. Traja lídri Amsterdamskej školy – Michel de Klerk, Johan van der Mey and Piet Kramer pracovali pre Cuypersa približne až do roku 1910. Podnet na vznik hnutia prišiel z mesta. V roku 1905 sa stal Amsterdam prvým mestom, ktoré založilo stavebné kódy. Neskôr mesto najalo Johana vam der Meya ako tzv. „estetického poradcu“, ktorého úlohou bolo vniesť do vystavaného prostredia umeleckú jednotu a víziu.

Van der Meyrovým vrcholovým dielom bola stavba kooperatívno – komerčného Scheepvaarthuis z roku 1912, ktorú možno pokladať za začiatočný bod hnutia. Na tejto budove sa podielali traja vyššie uvedení predstavitelia hnutia. Táto budova je prototypom Amsterdamskej školy, čo možno charakterizovať tehlovou konštrukciou s komplikovaným murivom, tradičnou masou a intregráciou podrobne rozpracovanej schémy stavebných elementov (dekoratívne murivo, umelecké sklo, zvárané železo, priestorové riešenia a predovšetkým figuratívne sochy), ktoré stelesňujú a vyjadrujú identitu budovy. Podľa mnohých bol hlavným cieľom hnutia totálny (úplný architektonický experiment, ktorý sa prejavil ako v interiéri, tak aj v exteriéri.

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším a najproduktívnejším členom Amsterdamskej školy bol Michel de Klerk. K ďalším členom Amsterdamskej školy patrili Jan Gratama (pomenoval školu), P. H. Endt, H. Tch. Wijdeveld, J. F. Staal, C. J. Blaauw, a P. L. Marnette. Za časopis Amsterdamskej školy bol považovaný The journal Wendlinger („otáčky“ a „zmeny“), ktorý bol publikovaný v rokoch 1918 - 1931.

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FLEMING, J.,HONOUR, H., FEUSNER, N.: Dictionary of architecture the penguin. Anglicko, Puguin group, 2001.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]