Anamnéza (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Anamnéza (z gréc.: rozpomínanie) je vo filozofii rozpamätávanie sa, rozpomínanie sa.

Anamnéza u Platóna[upraviť | upraviť zdroj]

U Platóna sa slovom „anamnéza“ alebo "rozpamätávanie sa" označuje rozpomínanie duše na idey, ktoré nazerala pred svojím uväznením v tele (počas predexistencie). Skúsenosti, ktoré duša nadobudla pred narodením, sú predpokladom ľudského poznania.

Duša je podľa Platona spriaznená s ideami a podobá sa im. Pre vstupom do pominuteľného tela nazerala idey. Duchovne nazreté sa však pri vstupe do tela zasunulo zmyslovosťou. Očistením (KATHARSIS) od pohrúženosti do zmyslov (vystúpením z jaskyne zdania) si možno znovu spomenúť (ANAMNESIS) na pôvodne dušou nazerané idey. Pravé poznanie sa uskutočňuje týmto rozpamätávaním sa (anamnézou), pričom zmyslové vnímanie je iba jeho vonkajším podnetom.