Andrzej Munk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrzej Munk
poľský režisér
Andrzej Munk
Narodenie16. október 1921
Krakov, Poľsko
Úmrtie20. september 1961 (39 rokov)
Łowicz, Poľsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Andrzej Munk

Andrzej Munk (* 16. október 1921, Krakov – † 20. september 1961, Łowicz) bol poľský režisér židovského pôvodu, jeden z predstaviteľov prúdu nazývaného Poľská filmová škola.

Kariéru odštartoval ako kameraman, neskôr sa venoval réžii hraných a dokumentárnych filmov. Povesť vplyvného umelca v poľskej kinematografii získal tvorbou tragikomických diel, ktorých hlavnou témou bola 2. sv. vojna (Eroica, Škuľavé šťastie) a tiež vojnovej drámy Pasažierka (po Munkovej smrti ju dokončil Witold Lesiewicz). V rokoch 1957 – 1961 prednášal na Štátnej filmovej vysokej škole v Lodži. Zomrel pri autonehode.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Počas fašistickej okupácie sa kvôli židovskému pôvodu skrýval vo Varšave pod falošným menom Wnuk, kde pracoval v stavebnej firme. Ako člen socialistického oddielu sa zúčastnil na Varšavskom povstaní. Po povstaní ho väznili Nemci, ale podarilo sa mu utiecť. Do konca vojny pracoval ako robotník a po jej skončení sa vzdelával na Varšavskej technickej univerzite. Štúdiá však prerušil zo zdravotných dôvodov. Následne študoval právo na Varšavskej univerzite, a nakoniec ho prijali na Štátnu filmovú vysokú školu, ktorú dokončil v roku 1951. Medzičasom sa angažoval v politickej činnosti, v rokoch 1946 ̶ 1948 bol členom socialistickej strany „Polska Partia Socjalistyczna“.

Dokumentárna tvorba[upraviť | upraviť kód]

Andrzej Munk debutoval ako kameraman v roku 1948. Svoju režisérsku činnosť začal realizáciou dokumentárnych filmov, natáčaných počas práce v Štúdiu dokumentárnych filmov. Jeho prvé diela, Kierunek – Nowa Huta! a Bajka boli realizované podľa strnulých zásad socialistického realizmu. Ďalšie dokumentárne filmy, akokoľvek propagačné, boli aj tak ocenené za umeleckú hodnotu. Medzi ne patria: Pamiętniki chłopów (1952), film opisujúci údajnú zmenu života sedliakov za komunizmu, Kolejarske słowo (1953) o práci železničiarov, Gwiazdy muszą płonąć (1954) o baníkoch pracujúcich v uhoľných baniach a Niedzielny poranek (1955), film zobrazujúci rekonštrukciu povojnovej Varšavy. Posledný Munkov dokument predstavuje Spacerek staromiejski (1958), polo-fiktívny príbeh o dievčati putujúcom historickým centrom Varšavy.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrzej Munk

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]