András Hegedüs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
András Hegedüs
maďarský politik a premiér
András Hegedüs
4. ministerský predseda Maďarskej ľudovej republiky
V úrade
18. apríl 1955 – 24. október 1956
Predchodca Imre Nagy Imre Nagy Nástupca
Minister poľnohospodárstva
V úrade
1953 – 1954
Predchodca Ferenc Erdei Ferenc Erdei Nástupca
Biografické údaje
Narodenie31. október 1922
Szilsárkány, Maďarské kráľovstvo
Úmrtie23. október 1999 (76 rokov)
Budapešť, Maďarská republika
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAndrás Hegedüs
(multimediálne súbory)

András Hegedüs (* 31. október 1922, Szilsárkány, Maďarské kráľovstvo – † 23. október 1999, Budapešť, Maďarská republika) bol maďarský komunistický politik, ministerský predseda od roku 1955 do 1956. Utiekol do ZSSR 28. októbra 1956, v piaty deň Maďarskej revolúcie, ale v roku 1958 sa vrátil a vyučoval sociológiu.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedinke Szilsárkány v Šoproňskej župe Maďarského kráľovstva. Otec Sándor Hegedüs (1895 – 1929) bol drobný statkár, matka Ida Gecsényi (1902 – 1967) bola ženou v domácnosti. Základnú školu vychodil vo svojej rodnej dedine, na meštiansku školu chodil v Csorna a na evanjelické lýceum v Šoproni ktoré ukončil v roku 1941. Predtým než nastúpil na vysokú školu Techniky a ekonomiky palatína Józsefa Habsburga v Budapešti (József Nádor Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetemen, dnes Korvínova Univerzita v Budapešti). Hegedüs sa prvýkrát zapojil do ilegálneho komunistického hnutia počas svojich univerzitných rokov v roku 1942. Bol členom Bollajského kolégia (1941 – 1944) a získal štipendium zväzu Turul (Turul Szövetség).[1] Dva roky navštevoval prednášky Gyulu Rézlera o sociálnych podmienkach, štúdium však nedokončil. V auguste 1944 bol zatknutý a odsúdený na 2 roky domáceho väznia. V novembri však z neho ušiel. Stal sa členom dočasnej vlády 24. júna 1945. Vyštudoval 6-mesačnú komunistickú politickú školu (Magyar Közösség Pártja) v roku 1946, doktorát z ekonómie získal v roku 1963. Od roku 1948 sa Hegedüs začal angažovať v Maďarskej robotníckej strane (Magyar Dolgozók Pártja, MDP) kde nakoniec prevzal vedúcu úlohu. Od začiatku päťdesiatych rokov zastával početné ministerské úrady a od 18. apríla 1955 do 24. októbra 1956 bol predsedom vlády.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1947 sa oženil so Zsuzsannou Hölzel; mali šesť detí (István, András, József, Sándor, Lászó, Zsuzsana).

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Komunistické hnutie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1942 sa stretol s Ferencom Donáthom a Bélom Szalaiom, ktorí formovali jeho politické záujmy a hrali významnú rolu pri tom, že sa Hegegüs stane členom ilegálnej komunistickej strany a bude participovať na založení univerzitnej organizácie. Bol prvým predsedom Maďarskej demokratickej mládežníckej asociácie, MADISZ (Magyar Demokratikus Ifjúsági Szövetség) v rokoch 1945 – 1947. Po podpísaní pozývacieho listu sovietskym jednotkám, ktorým požiadal sovietov o pomoc behom maďarskej revolúcie, 24. októbra vláda a ľud ho masívne požadovali, aby odovzdal moc Imre Nagyovi. Stal sa najnenávidenejším mužom Maďarska a bolo mu doporučené sovietskym veľvyslancom Juriom Andropovom, aby ušiel do Sovietskeho zväzu spolu s ostatnými maďarskými zástancami tvrdej politickej línie, ako bol napr. Ernő Gerő. V Moskve pracoval v Sovietskej akadémii vied v ústave filozofie. v rokoch 1957 – 1958. V novembri 1956 ho dočasný výbor Komunistickej stany vylúčil zo strany, ale v septembri 1958 sa vrátil domov. Od konca 50. rokov zastával rôzne akademické pozície a pracoval v rôznych výskumných ústavoch: 1958 – 1961: Ekonomický ústav maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia, MTA), 1961 – 1963: Centrálny štatistický inštitút 1963 – 1968: založil a viedol Sociologický výskumný ústav maďarskej akadémie vied, 1966: Ekonomická univerzita Karla Marxa (Marx Károly Közgazdaságtudományi Egyetem), 1968 – 1973: Priemyselné štúdiá. V roku 1968 protestoval proti invázií vojsk Varšavskej zmluvy do Československa počas pražskej jari. Bol prepustený zo svojej funkcie vo Výskumnom inštitúte sociológie a neskôr v roku 1973 bol prepustený z komunistickej strany kvôli rôznym politickým a ideologickým názorom. Odišiel do dôchodku v rokoch 1975 – 1982 mu bolo dovolené učiť na Ekonomickej univerzite.

Postkomunistická doba[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunizmu v roku 1990 založil Hegedüs Robotnícku akadémiu. robil často rozhovory o udalostiach 1956 miestnymi aj zahraničnými spravodajcami, pretože bol jedným z mála členov vlády tej doby ktorý prežil. Zomrel na výročie začiatku maďarskej revolúcie. Jeho šesť detí ho prežilo.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOZÁK, Péter. Hegedűs András [online]. 2013, [cit. 2017-06-18]. Dostupné online.
  2. SARKOZI, Matyas. András Hegedüs [online]. The guardian, 12.11.1999, [cit. 2017-06-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku András Hegedüs na anglickej Wikipédii.