Anne Conwayová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anne Conwayová
anglická filozofka
Anne Conwayová
Rod. menoAnne Finchová
Narodenie14. december 1631
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie18. február 1679 (47 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
RodičiaSir Heneage Finch, Elizabeth Cradock
ManželEdward Conway (1651 -)

Anne Conwayová (rodená Finchová) (* 14. december 1631, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 18. február 1679, tamže) bola anglická filozofka, patrila k okruhu Cambridgeských platonikov okolo Henryho Moora.

Hoci vychádzala z kartezianizmu, vo svojom poslednom a vrcholnom období filozofickej tvorby sa usilovala aj pod vplyvom kabalizmu o formuláciu alternatívy k dualizmu i monizmu.

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodila sa do rodiny grófa Fincha. Veľký intelektuálny vplyv mal na ňu jej nevlastný brat John Finch, ktorý študoval na Christ´s College Cambridge University. Zoznámil ju s vedúcou postavou vtedajšieho vplyvného filozofického kruhu cambridgeských platonikov, Henry Moorom. Ten sa venoval jej štúdiu – keďže ženy mali v 17. storočí prístup na univerzitné štúdiá zakázaný – prostredníctvom listov. V roku 1651 sa vydala za vikomta Edwarda Conwaya. Jej manžel ju v jej intelektuálnom úsilí podporoval. Od detstva trpela silnými bolesťami hlavy – akiste aj tento fakt mal vplyv na jej názor, že duša a telo nie sú oddelené substancie. Bola v kontakte s významnými vedcami Kráľovskej spoločnosti. Krátko pred smrťou konvertovala na kvakerstvo.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Svoju filozofickú náuku opisuje aj v korešpondencii s Henry Moorom. Jej hlavným a jediným dielom bola práca The Principles of the Most Ancient and Modern Philosophy. Posmrtne vyšla v angličtine v roku 1692, jej latinský preklad vyšiel v roku 1690 pod názvom Principia philosophiae antiquissimae et recentissimae de Deo, Christo et Creatura id est de materia et spiritu in genere (anglický originál sa stratil). V nej vysvetľuje svoj trojstupňový metafyzický systém, postupujúci od Boha, cez Krista k Stvorenstvu (Creature). Na konci života sa zoznámila s Van Helmontom, ktorý jej dielo sprostredkoval Gottfriedovi Willhelmovi Leibnizovi. Pojem monády uviedla do filozofie práve Anne Conway, Leibniz náuku o monádach rozpracoval v Monadológii.

Hoci jej dielo vyšlo tlačou, nadlho – podobne ako viaceré ďalšie filozofky v histórii – upadla do zabudnutia. A to aj napriek tomu, že svojimi súčasníkmi bola považovaná za ženu „učenú na svoje pohlavie nevídane“. Predmetom sústredného záujmu historičiek a historikov filozofie sa stala len v období posledných dvadsiatich rokov, keď vychádza jej korešpondencia s Moorom, Princípy i jej intelektuálna biografia.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • HUTTON, Sarah. 2004. Anne Conway : A Woman Philosopher. Cambridge UP.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]