Anne Conwayová
| Anne Conwayová | |
| anglická filozofka | |
 | |
| Rod. meno | Anne Finchová |
|---|---|
| Narodenie | 14. december 1631 Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 18. február 1679 (47 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Rodičia | Sir Heneage Finch, Elizabeth Cradock |
| Manžel | Edward Conway (1651 -) |
| Odkazy | |
| Commons |  Anne Conwayová |
Anne Conwayová (rodená Finchová) (* 14. december 1631, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 18. február 1679, tamže) bola anglická filozofka, patrila k okruhu Cambridgeských platonikov okolo Henryho Moora.
Hoci vychádzala z kartezianizmu, vo svojom poslednom a vrcholnom období filozofickej tvorby sa usilovala aj pod vplyvom kabalizmu o formuláciu alternatívy k dualizmu i monizmu.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa do rodiny grófa Fincha. Veľký intelektuálny vplyv mal na ňu jej nevlastný brat John Finch, ktorý študoval na Christ´s College Cambridge University. Zoznámil ju s vedúcou postavou vtedajšieho vplyvného filozofického kruhu cambridgeských platonikov, Henry Moorom. Ten sa venoval jej štúdiu – keďže ženy mali v 17. storočí prístup na univerzitné štúdiá zakázaný – prostredníctvom listov. V roku 1651 sa vydala za vikomta Edwarda Conwaya. Jej manžel ju v jej intelektuálnom úsilí podporoval. Od detstva trpela silnými bolesťami hlavy – akiste aj tento fakt mal vplyv na jej názor, že duša a telo nie sú oddelené substancie. Bola v kontakte s významnými vedcami Kráľovskej spoločnosti. Krátko pred smrťou konvertovala na kvakerstvo.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Svoju filozofickú náuku opisuje aj v korešpondencii s Henry Moorom. Jej hlavným a jediným dielom bola práca The Principles of the Most Ancient and Modern Philosophy. Posmrtne vyšla v angličtine v roku 1692, jej latinský preklad vyšiel v roku 1690 pod názvom Principia philosophiae antiquissimae et recentissimae de Deo, Christo et Creatura id est de materia et spiritu in genere (anglický originál sa stratil). V nej vysvetľuje svoj trojstupňový metafyzický systém, postupujúci od Boha, cez Krista k Stvorenstvu (Creature). Na konci života sa zoznámila s Van Helmontom, ktorý jej dielo sprostredkoval Gottfriedovi Willhelmovi Leibnizovi. Pojem monády uviedla do filozofie práve Anne Conway, Leibniz náuku o monádach rozpracoval v Monadológii.
Hoci jej dielo vyšlo tlačou, nadlho – podobne ako viaceré ďalšie filozofky v histórii – upadla do zabudnutia. A to aj napriek tomu, že svojimi súčasníkmi bola považovaná za ženu „učenú na svoje pohlavie nevídane“. Predmetom sústredného záujmu historičiek a historikov filozofie sa stala len v období posledných dvadsiatich rokov, keď vychádza jej korešpondencia s Moorom, Princípy i jej intelektuálna biografia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- HUTTON, Sarah. 2004. Anne Conway : A Woman Philosopher. Cambridge UP.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- HUTTON, Sarah. "Lady Anne Conway". In Stanford Encyclopedia of Philosophy
- Anne Finche, Viscountess Conway (1631-1678 or 79)