Anomálnosť frazémy
Anomálnosť frazémy je vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov (porov. anomália) pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém, resp. defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógii, resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti, dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru idiomatickosti výrazu.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- J. Filipec – F. Čermák, 1985.