Aplikačná metóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Aplikačná metóda je jedna z čiastkových metód analýzy frazém, označovaná aj ako korelačná metóda. Aplikácia, resp. korelácia vychádza z porovnávania frazeologizmu a rovnako znejúceho voľného spojenia a následne sa koreluje/porovnáva celostný význam frazém so systémom významov slov vo voľnom použití. Z týchto korelácií sa odvodzuje miera celostnosti/rozčleniteľnosi frazém, miera tzv. deaktualizácie komponentov, resp. sa hovorí o podiele komponentov na význame frazém. Niekedy sa využíva na určenie hraníc vlastnej frazémy a jej okolia a na určenie tesnosti väzby frazém s jej typickým alebo záväzným okolím. Nevýhodou tejto metódy je jej praktická obmedzenosť na tie typy frazém, ktoré majú v jazyku analógiu vo voľnom spojení. Z teoretického hľadiska je táto metóda spochybniteľná neadekvátnym a ťažko zdôvodniteľným pripisovaním istého nového významu slovu na základe jeho funkcie vo frazéme, t. j. snahou pripisovať komponentom vlastnú sémantiku a obchádzaním iných nepravidelností v povahe frazém (porov. anomálnosť frazém), ktoré predstavujú istý vzájomný komplex jedinečných paradigmatických a syntagmatických väzieb, podieľajúcich sa spoločne na konštituovaní frazémy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.