Argentínske more

Na satelitnom zábere NASA je vidno fytoplanktón, ktorý zafarbuje vody Argentínskeho mora v južnom Atlantiku

Argentínske more (šp. Mar Argentino) je názov pre vodnú plochu, ktorá sa nachádza v juhozápadnej časti Atlantického oceánu pri východnom pobreží Argentíny a tiahne sa približne od uruguajského hlavného mesta Montevideo po Ohňovú zem na južnom cípe kontinentu.

Poloha

Rozloha tohto mora je približne 1 000 000 km² a je jedným z najväčších na svete. Priemerná hĺbka je 1205 m a najhlbšie miesto je 2224 m pod hladinou, pričom priemerná slanosť je 35 ‰. Jeho severná hranica prebieha pozdĺž 40. a južná po 60. rovnobežke. Východná hranica je stanovená pozdĺž 50. západného poludníka a na západe je more ohraničené pobrežím Južnej Ameriky.

Argentínske pobrežie je dlhé takmer 5 000 km a je približne osemkrát dlhšie ako pobrežie Uruguaja. Na juhozápade od mora sa nachádza pomerne malé súostrovie Falklandy (s rozlohou len asi 12 000 km²), ktoré je zámorským územím Veľkej Británie. Do argentínskej pevniny sa zarezáva niekoľko zálivov, z ktorých najväčší je Bahía de Samborombón (do ktorého sa vlieva Río de la Plata), ďalej Bahía Blanca (pravdepodobne ústie zaniknutej rieky), Golfo San Matías a Golfo San Jorge. Malý polostrov Valdés vybieha do mora.

Morské dno sa terasovito zvažuje od pobrežia smerom na východ. Kontinentálny šelf, ktorý je pokračovaním Ánd a panvy Patagónie, sa tiahne až do vzdialenosti 200 námorných míľ. Argentínska výlučná ekonomická zóna je ohraničená Falklandskou výlučnou ekonomickou zónou, ktorá sa začína v polovici vzdialenosti od argentínskeho pobrežia na západnej strane a v ostatných smeroch predstavuje obvyklých 200 námorných míľ.

Charakteristika a ľudská činnosť

Argentínske more je napájané dvoma hlavnými protichodnými oceánskymi prúdmi. Od rovníka je to teplý Brazílsky prúd a studený, na živiny bohatý Západný príhon, ktorý sa rozvetvuje zo západného svahu. Spoločne sa prudko miešajú, sú nerovnomerne teplé a nerovnomerne slané, prinášajú minerálne živiny zo spodných častí oceánu na povrch, aby podporili rast biomasy, a do podzemných vôd prinášajú vodu obohatenú o atmosférický kyslík. Tento proces v kombinácii so silným vetrom a vlnobitím je hlavnou príčinou mnohých stroskotaní lodí, najmä v južných oblastiach mora.

More sa rozprestiera od subtropického až po subantarktické pásmo s rôznymi teplotnými podmienkami. Je bohaté na lovné ryby. Okrem toho sa v ňom lovia aj hlavonožce, ako aj rôzne kôrovce a lastúrniky. Komerčný morský rybolov v Argentínskom mori je dôležitým odvetvím aj pre susedné krajiny Argentínu, Uruguaj a Falklandy.

Okrem bežne lovených rýb, ktorých počet v poslednom čase rýchlo klesá, je more domovom chránených živočíchov, ako je napríklad takmer tretina svetovej populácie vzácnych veľrýb južných. Okrem toho sú mnohé pláže v južných pobrežných oblastiach vhodným miestom na rozmnožovanie tuleňov sloních, morských levov a miliónovej kolónie tučniakov magellanských. Skalnaté pobrežia sú zasa domovom veľkého počtu kormoránov, albatrosov, rybárov a iných morských vtákov, ktoré v úrodnej morskej vode nachádzajú dostatok potravy.

Aby sa tento ekosystém udržal pri živote, sú pri argentínskom pobreží zriadené chránené zóny so zákazom vstupu a rybolovu, ako aj chránené rezervácie na pevnine, ako je polostrov Valdes s rozlohou 4 000 štvorcových kilometrov.

Politické problémy

V Argentínskom mori sa odohrala jedna z posledných námorných bitiek počas 74 dňového konfliktu medzi Argentínou a Veľkou Britániou počas vojny o Falklandy v roku 1982. Argentína považuje územie Falklandských ostrovov, ako aj Južnú Georgiu a Južné Sandwichove ostrovy za súčasť svojho územia, zatiaľ čo Veľká Británia ich považuje za svoje zámorské územia. Argentína svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že tieto ostrovy sú pravdepodobne pozostatkom podmorskej pevniny, ktorá bola pokračovaním andského horského systému.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argentinské moře na českej Wikipédii.