Aurignacien

Aurignacien [oriňasjen, fr.] je archeologická kultúra zo začiatku mladého paleolitu rozšírená od Blízkeho východu až po západnú Európu (35 tis. pred Kr. – 27 tis. pred Kr.). Je to prvá jasná mladopaleolitická kultúra (jej nositeľom bol už homo sapiens).

Nazvaná je podľa náleziska Aurignac vo francúzskych Pyrenejach v lokalite v južnom Francúzsku približne 50 km juhozápadne od Toulouse, kde boli objavené kostry človeka, nástroje a iné.

Je rozšírená od Pyrenejského polostrova do Poľska a do Nemecka, od južného Anglicka až do Ruska a na Balkánsky poloostrov. K Aurigancienu patrí aj územie na Blízkom východe. Môže byť situovaná na otvorených priestranstvách či v chránených priestoroch jaskýň a skalných previsov. Jaskynné sídliská prevládajú v západnej Európe, zatiaľ čo v strednej a vo východnej Európe sa nachádzajú skôr otvorené sídliská. Zo Slovenska sú známe sídliská z Tibavy a z Barce. V Rakúsku ide o obec Stratzing, v Česku o moravské lokality Stránská skála, Vedrovice a Milovice.^[1]

Dejiny bádania

Lokalitu preskúmal paleontológ a archeológ Édouard Lartet, ktorý prišiel skúmať lokalitu v roku 1860.^[2]^[3] Na základe získaných nálezov vyčlenil vo svojej periodizácii paleolitu (založenej na paleontologických nálezoch) tzv. obdobie mamutov. Gabriel de Mortillet si neskôr všimol špecifickosť tunajšej industrie. Nedokázal však aurignacien správne chronologicky zaradiť, a preto ju v svojej periodizácii paleolitu vynechal.^[4]

Pojem aurignacien použila až v roku 1906 Henri Breuil a Émil Cartailhac ako označenie mladopaleolitickej industrie, ktorú zaradili medzi (stredopaleolitický) moustérien a solutréen.^[1] Henri Breuil rozdelil aurignacien na 3 stupne - staršiu, strednú a mladšiu. Pôvodný Breuilov pojem starší aurignacien bol v 30. rokoch nahradený samostatnou kultúrou tzv. périgordian, ktorú definoval Denis Peyrony v roku 1933.^[5] Breuilovu periodizáciu upravila tiež Dorothy Garrod, ktorá definovala mladší stupeň aurignacienu ako tzv. gravettien.^[1]

Antropológia

Nositeľmi aurignacienu sú už anatomicky homo sapiens. Prieskum jaskyne Cueva Bajondillo v Španielsku odhalil industriu staršiu než 40 tisíc rokov.^[6] Najstaršie kostrové pozostatky z prostredia európskeho aurignacienu sú známe z rumunskej lokality Peștera cu Oase.^[7] Medzi najvýznamnejšie lokality patrí aj moravská Mladečská jaskyňa, kde sa našlo sedem lebiek anatomicky moderných ľudí. Tieto lebky sú najstarším pozostatkami homo sapiens v strednej Európe, ich vek bol prostredníctvom rádiokarbónovej metódy datovania určený na 31 tisíc rokov.^[1]

Umenie

Umenie aurignacienu je vyspelé a vykazuje regionálne odlišnosti. Možno ich rozdeliť na:

Rytiny, ktoré sú obvykle geometrické, vzácnejšie sa vyskytuje hrubá rytina zvieraťa.
Zvieracie či ľudské plastiky z mamutoviny.
Skalné maľby.
Šperky vo forma jednoduchých záveskov.

Referencie

1 2 3 4 SVOBODA, Jiří. Paleolit Moravy a Slezska.. Brno : Svoboda, 2002. S. 85, 153, 172. (po česky)
↑ A fortuitous discovery... of great significance! [online]. Musee de l´Aurignacien la préhistoire en Haute-Garonne, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ MURRAY, Tim. Encyclopedia of archaeology: History and discoveries. Santa Barbara : [s.n.], 2001. S. 793. (po anglicky)
↑ TRIGGER, Bruce. History of Archaeological Thought. Cambridge : [s.n.], 2007. S. 150. (po anglicky)
↑ Peyrony, D. 1933: Les industries „aurignaciennes“ dans le bassin de la Vézére. Bulletin de la Société Préhistorique Française XXX, s. 543–559.
↑ A surprisingly early replacement of Neanderthals by modern humans in southern Spain [online]. Phys.org, 2019-01-23, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ VANČATA, Vácal. Paleoantropologie a evoluční biologie. Praha : [s.n.], 2007. Dostupné online. S. 91. Archivované 2012-01-21 z originálu. (po česky)

Zdroje

PODBORSKÝ, Vladimír. Pravěké dějiny Moravy.. Brno : [s.n.], 1993. Dostupné online. ISBN 80-85048-45-0. S. 11 – 70. (po česky)
Aurignacien [online]. Krížom-krážom, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aurignacien na českej Wikipédii.

[:0-1] 1 2 3 4 SVOBODA, Jiří. Paleolit Moravy a Slezska.. Brno : Svoboda, 2002. S. 85, 153, 172. (po česky)

[2] A fortuitous discovery... of great significance! [online]. Musee de l´Aurignacien la préhistoire en Haute-Garonne, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po anglicky)

[3] MURRAY, Tim. Encyclopedia of archaeology: History and discoveries. Santa Barbara : [s.n.], 2001. S. 793. (po anglicky)

[4] TRIGGER, Bruce. History of Archaeological Thought. Cambridge : [s.n.], 2007. S. 150. (po anglicky)

[5] Peyrony, D. 1933: Les industries „aurignaciennes“ dans le bassin de la Vézére. Bulletin de la Société Préhistorique Française XXX, s. 543–559.

[6] A surprisingly early replacement of Neanderthals by modern humans in southern Spain [online]. Phys.org, 2019-01-23, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po anglicky)

[7] VANČATA, Vácal. Paleoantropologie a evoluční biologie. Praha : [s.n.], 2007. Dostupné online. S. 91. Archivované 2012-01-21 z originálu. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]