Preskočiť na obsah

Bacilová červienka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza

Mikroskopická snímka baktérie úplavice v stolici
Klasifikácia
MKCH-10A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza (odkaz)

Pozri aj Medicínsky portál

Bacilová červienka (iné názvy: bacilárna/bakteriálna červienka, bacilová/bacilárna/bakteriálna dyzentéria, bacilová/bacilárna/bakteriálna úplavica, šigelóza, červienka, dyzentéria, úplavica) je črevná bakteriálna infekcia vyvolaná gramnegatívnymi nepohyblivými tyčinkami z rodu Shigella. Rod sa delí na štyri podskupiny, ktoré sú vyvolávateľom jednotlivých typov šigelózy.

Klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza
    • A03.0: Šigelóza zapríčinená Shigella dysenteriae (Šigelóza skupiny A (Šigova-Kruseho dyzentéria))
    • A03.1: Šigelóza zapríčinená Shigella flexneri (Šigelóza skupiny B)
    • A03.2: Šigelóza zapríčinená Shigella boydii (Šigelóza skupiny C)
    • A03.3: Šigelóza zapríčinená Shigella sonnei (Šigelóza skupiny D)
    • A03.8: Iné šigelózy
    • A03.9: Nešpecifikovaná šigelóza (Bacilárna dyzentéria NS)

Patogenéza

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným vyvolávateľom klinických príznakov je enterotoxín, ktorý produkujú najmä šigely skupiny A a ich prienik dovnútra buniek sliznice hrubého čreva. Tu sa množia, spôsobujú následne zánik bunky, vznik nekrózy a krvácajúcich vredov. Infekcia touto skupinou má i najzávažnejší klinický priebeh. Infekcia je obmedzená na črevo, šigely takmer nikdy neprenikajú do krvného obehu.

Epidemiológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdrojom infekcie je výhradne človek. Šigely sú málo odolné, no na infekciu stačí veľmi malá dávka. Je to typická „choroba špinavých rúk“, ktorá sa vyskytuje v miestach, kde na malej ploche žije pri nízkej hygiene väčší počet ľudí (kasárne, robotnícke ubytovne, azylové tábory, slumy a podobne).

Diagnostika

[upraviť | upraviť zdroj]

Choroba sa diagnostikuje kultivačne zo stolice (dôkazom prítomnosti šigely vo vzorke). Možný je vznik bacilonosičstva, ktoré treba po preliečení vylúčiť.

Je cielená na likvidáciu pôvodcu – podávajú sa antibiotiká: ampicilín, tetracyklín a sulfonamidy, prípadne ich deriváty. Pribúdajú však rezistentné kmene. Veľmi dôležitá je symptomatická liečba, najmä doplňovanie tekutín a elektrolytov, ktoré sa strácajú pri ťažkých hnačkách.

  • Bednář a kol. Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie. Triton, 1994.