Barónka Lili

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Barónka Lili (Lili bárónő) je opereta, ktorú zložil Jenő Huszka. Premiéra sa konala 7. marca 1919 vo Városi színház v Budapešti. Libreto napísal Ferenc Martos, ktorý v tom čase žil vo Švajčiarsku a s Huszkom sa stýkal len písomne. Opereta patrí k najväčším úspechom autora, aj keď jej cesta ku sláve počas búrlivých povojnových politických udalostí v Maďarsku nebola práve jednoduchá.

Opereta bola sfilmovaná v roku 1943 pod názvom Zenélő Malom (režisér: István Lázár). Dej operety výrazne prepracovali pre tento film Albert Harasztos a Emil M. Szuchy.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Barón Malomszegi kúpi majetok skrachovanej rodiny grófa Illésházyho. Gróf sa práve balí keď prichádzajú noví majitelia a Illésházyho považujú za komorníka. Keďže sa Illésházymu páči mladá slečna Lili (dcéra nového majiteľa), rozhodne sa hrať komorníka.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Illésházy si získa taký rešpekt u nových majiteľov, že sa stane v podstate riaditeľom celého majetku a považujú ho skôr za partnera, ako za zamestnanca. Keď však príde Illésházyho stará láska Klarisa, rozhodne sa z pomsty Illésházyho prezradiť a naznačiť, že jeho zámerom bolo Lili zviesť. Illésházy odchádza a Lili sa zasnúbi s Frédim, ktorý mal o ňu už dlhší čas záujem.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Konajú sa konské dostihy. Favoritom je Tündér z Lilinej stajne. Jeho jazdec, barón Stanci však preteky zmešká. V poslednej chvíli ho zastúpi Illésházy a vyhrá súťaž. Po pretekoch sa mu podarí presvedčiť Lili o svojich vážnych úmysloch a dajú sa opäť dokopy. Odmietnutý Fredi odchádza s Klarisou.