Bazálny elektrický rytmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bazálny elektrický rytmus (BER) je efekt spontánnej depolarizácie a repolarizácie, ktorá je vytváraná v pacemakerových bunkách (Cajalove bunky) hladkej svaloviny gastrointestinálneho traktu (GIT).

Fyziológia BER[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocou tejto aktivity je ovládaná frekvencia sťahov hladkej svaloviny GIT. Vlna depolarizácie a repolarizácie je z oblasti Cajalových buniek prenášaná do ostatných buniek hladkého svalstva GIT pomocou bunkových spojení, ktoré umožňujú prechod iónov a malých molekúl tzv. Gap junctions. Nastáva tak masívna depolarizácia a repolarizácia v rozsiahlych oblastiach GIT, ktorá má charakter šíriacich sa vĺn. Vlna BER sa prejavuje ako kolísanie napätia na bunkovej membráne medzi hodnotami -65mV a -45mV. BER nie je pôvodcom kontrakcii a ani akčných potenciálov (AP), ide len o "možnosť" vzniku AP pričom pôvodcom je signál nervový alebo humorálny a pochádza zväčša z enterického systému. Zjednodušene sumarizované - BER umožňuje vznik AP, ktorý umožňuje vznik kontrakcií a motility ako takej.[1]Pri vyššej hodnote membránového napäťia (-45mV) je membrána lahšie depolarizovateľná cez AP (zvyšuje sa excitabilita) a pri nižších hodnotách je excitabilita znížená. Touto formou je regulovaná frekvencia kontrakcii hladkej svaloviny v GIT. Frekvencia týchto vĺn sa mení podľa lokality GIT.[2]

  • gaster - 3 za minútu
  • duodenum - 12 za minútu
  • ileum a jejunum - 9 za minútu
  • colon - 1 slabá kontrakcia za 30 minút a doplnkové individuálne (3-4 najčastejšie) masívne kontrakcie, ktoré posúvajú chymus až do vzdialenosti 20cm

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Přehled lékařské fyziologie. 19. vyd. [s.l.] : galen, 2005. ISBN 80-7262-311-7. S. 890.
  2. Medical Physiology. druhé. vyd. [s.l.] : elsevier, 2012. ISBN 978-0-8089-2449-4. S. 1337.