Granulocyt

Granulocyty sú biele krvinky obsahujúce granuly (zrnká)^[1] v cytoplazme.

Delenie

Rozdeľujeme ich podľa schopnosti granúl farbiť sa rôznymi farbivami na neutrofilné, eozinofilné a bazofilné:

Neutrofilné granulocyty patria k najhojnejšie sa vyskytujúcim bielym krvinkám (s výnimkou prežúvavcov). Ich cytoplazma obsahuje drobné granuly, ktoré sa farbia neutrálnymi farbivami. Tieto granulocyty patria k najaktívnejším leukocytom so silno vyvinutou schopnosťou fagocytózy. Látky z granúl slúžia na likvidáciu pohltených častíc. Môžu vystupovať cez stenu vlásočníc do tkanív a tam sa zúčastňujú na likvidácii bakteriálnej infekcie (diapedéza). Vznikajú v kostnej dreni, žijú 2 – 4 dni a zanikajú v tkanivách, močovom a tráviacom systéme.

Eozinofilné granulocyty majú veľké granuly farbiace sa eozínom. Sú väčšie ako predchádzajúce ale je ich menej. Ich fagocytárna aktivita je pomerne slabá. Uplatňujú sa pri alergických a parazitárnych ochoreniach, pri ktorých sa ich počet zvyšuje. Vyskytujú sa hlavne v slizniciach na tých miestach, ktorými prenikajú do tela parazity a alergény (pľúca, tráviace ústroje).

Bazofilné granulocyty sú najmenej zastúpené biele krvinky. Bunkové jadro týchto granulocytov je nevýrazne segmentované. Granuly obsiahnuté v cytoplazme sa farbia zásaditými farbivami a obsahujú značné množstvo heparínu a histamínu. Obsah svojich granúl uvoľňujú v tkanivách postihnutých zápalovým procesom. Ich hlavná úloha pravdepodobne spočíva pri niektorých typoch alergických reakcií .

Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.