Beglerbeg
Beglerbeg (iné názvy: beglerbegi[1], bejlerbej(i); v modernej turečtine: beylerbeyi; doslova: beg begov[1]) bol v Osmanskej ríši pôvodne vrchný veliteľ armády, neskôr (od 14. storočia) správca (sultánsky miestodržiteľ/guvernér) ejáletu a zároveň vojenský veliteľ vojsk ejáletu, a potom už len čestný titul.[2][3][4]
Výraz beglerbeg(i) je ekvivalentom arabského amír al-umará’ (veliteľ veliteľov)[2] a perzského miri-i miran[4].
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Ako správca beglerbegliku/ejáletu sa niekedy výraz beglerbeg(i) prekladá ako miestodržiteľ či guvernér[5]
Správcovia ejáletov často mali zároveň vojenskú hodnosť paša, preto sa alternatívne označujú názvom paša.[1]
V 18. storočí bol názov beglerbeg(i) v Osmanskej ríši zmenený na válí (iný prepis: wálí; v slovenčine staršie aj: vali, v modernej turečtine: vali).[2] Toto slovo etymologicky asi pochádza z arabského slova walí (iný prepis: valí), ale toto arabské slovo má úplne iný význam než turecké válí (vali) a významovým ekvivalentom arabského slova walí je turecké slovo veli.
Charakteristika (Osmanská ríša)
[upraviť | upraviť zdroj]Beglerbega do funkcie vymenúval sultán, a to zvyčajne na obdobie jedného roka. Predĺženie poverenia sa vyskytovalo iba výnimočne. Beglerbeg mal vo svojej právomoci rozhodovať o obsadení sandžakbegov a iných funkcionárov. Zároveň mu pripadla funkcia splnomocnenca osmanského sultána, vďaka čomu mal možnosť viesť politické rokovania s protivníkmi.[6] Správca ejáletu stál tiež na čele ejáletových sipáhiov ako ich veliteľ.[1] Ako hlavný správca ejáletu predsedal (ekonomicko-právne-duchovno-vojenskému) poradnému zboru - divánu provincie, ktorý smel oponovať rozhodnutiam beglerbega a sťažovať sa naň na sultánovom dvore.[1]
Beglerbegovia dostali svoj post až po absolvovaní výučby v palácových školách v Edirne a Istanbule a následnom dosadení najprv do menej významných funkcií.[1]
O zvláštnom postavení budínskeho beglerbega pozri v článku Budínsky ejálet.
Beglerbeg mimo Osmanskej ríše
[upraviť | upraviť zdroj]Beglerbeg bol tiež titul guvernérov v Iráne za Safíjovcov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 222 s. S. 176, 177
- ↑ a b c d beglerbeg. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1999, [cit. 2025-03-05]. Dostupné online.
- ↑ EJÁLET. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 226.
- ↑ a b KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. 1. vyd. Martin : Osveta, n.p., 1983. S. 181.
- ↑ Pozri zdroje uvedené v článku ejálet.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 322.