Berniniho baldachýn

Berniniho baldachýn je názov sochárskeho diela talianskeho barokového umelca Gian Lorenza Berniniho pochádzajúce z rokov 1624 - 1633. Je to jedna z najznámejších a religiózne najvýznamnejších pamiatok Baziliky svätého Petra vo Vatikáne.

Vznik diela

Zadávateľom diela bol pápež Urban VIII., ktorý chcel týmto dielom dodať honosný a nanajvýš dôstojný vzhľad miestu nad hrobom prvého Kristovho apoštola sv. Petra. Bernini prijal poverenie s veľkou radosťou.

Prípravné práce spočívali v kopaní základov pre štyri mramorové podstavce gigantických stĺpov. Najväčším problémom pri tvorbe diela sa ukázal nedostatok materiálu - bronzu. Preto Urban VIII. nariadil strhnúť bronzové obloženie antického Panteónu dovtedy stojace v takmer pôvodnej podobe. Čin sa stretol s veľkou nevôľou Rimanov prirovnávajúcich pápeža k barbarom.

Stĺpy Bernini dokončil v apríli roku 1626. Každý z nich vážil 28 000 libier (okolo štrnásť ton) a dosahoval výšku dvadsaťdeväť metrov. Zakončenie diela najprv umelec predstavil ako malý model. V apríli 1628 bola jeho podoba schválená.

Celkove si tvorba baldachýnu vyžiadala deväť rokov (od pápežovho poverenia v roku 1624 po dokončenie vrchnej časti v roku 1633). Na realizácii sa podieľala Berniniho umelecká dielňa: okrem umelcovho otca a brata v nej pracovali jeho žiaci ako i iní sochári (medzi nimi napr. aj François Duquesnoy, autor sochy sv. Ondreja vo výklenku hlavnej lode baziliky).

Popis diela

Štyri mohutné bronzové stĺpy spočívajú na mramorových podstavcoch. Ich umelecké stvárnenie symbolicky odkazuje na podobné stĺpy - Boaz a Jachin - tvoriace súčasť niekdajšieho jeruzalemského chrámu. Podstavce sú zdobené ôsmimi erbami Urbana VIII. s „barberiniovskými“ včelami.

Po stĺpoch, charakteristických svojím skrúteným tvarom, sa plazia popínavé rastliny, medzi ktorými sa vznášajú drobné ľudské postavy. Hlavice stĺpov nesú ťažkú štukovanú drapériu so strapcami. Vrcholu baldachýnu dominujú štyria anjeli s roztiahnutými krídlami, zdanlivo dvíhajúci celé monumentálne dielo do výšky. Dielo zakončuje pozlátená guľa s krížom, v ktorom baldachýn dosahuje výšku tridsaťjeden metrov.

Pôvodný Berniniho plán počítal s iným zakončením diela. Vo Vatikánskej knižnici uchovávajú dokument, podľa ktorého mala byť na vrchole baldachýnu umiestnená socha zmŕtvychvstalého Ježiša, držiaca v ruke vejúcu zástavu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berniniho baldachýn

Zdroje

B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
J. Haľko, Tam, kde zomrel Peter, Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-9005-39-7-1
M. Collins, Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4