Blue Cheer
Blue Cheer bolo americké rockové trio založené v roku 1967 v San Franciscu. Trio bolo jednou z prvých formácií, ktoré spojili psychedelický rock s bluesom a hard rockom. Sú označovaní za jednu z prvých heavy metalových skupín.
Pôvodnými členmi skupiny boli Dickie Peterson (basová gitara a spev), Leigh Stephens (gitara) a Paul Whaley (bicie).
O skupine
[upraviť | upraviť zdroj]Blue Cheer sa vyznačovali vysokou hlasitosťou či hlučnosťou hrania, ktoré boli v ich podaní rovnocennou súčasťou hudobného prejavu. Počas nahrávania druhého albumu Outsideinside v roku 1968, museli opustiť nahrávacie štúdio, keďže miestnosť, kde nahrávali, vraj svojou kapacitou nepostačovala ich neuveriteľnému zvuku. Nahrávka nakoniec unikátne vznikla na voľnom priestranstve.[1]
Ich coververziu hitu Eddieho Cochrana „Summertime Blues“ z roku 1968 považujú mnohí odborníci a priaznivci heavy metalu za prvú ozajstnú heavy-metalovú pieseň.
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2004 gitarový časopis Guitar World zostavil poradie 100 najhorších riffov a sól všetkých čias. V prvej desiatke rebríčka sa coververzia „Summertime Blues“ umiestnila na druhom mieste za „víťazom“, C. C. DeVille, gitaristom skupiny Poison.[2][3]
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1968 - Vincebus Eruptum
- 1968 - Outsideinside
- 1969 - New! Improved! Blue Cheer
- 1969 - Blue Cheer
- 1970 - The Original Human Being
- 1971 - Oh! Pleasant Hope
- 1984 - The Beast Is...Back
- 1989 - Blitzkrieg Over Nuremberg
- 1990 - Highlights & Low Lives
- 1991 - Dining With the Sharks
- 2003 - Live in Japan
- 2005 - Bootleg: Live - Hamburg - London
- 2007 - What Doesn't Kill You...
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stěžejní studiové desky (2) - Beat Generation XL/Blue Cheer - Outsideinside
- ↑ Riffs take a licking
- ↑ Guitar World's 'Worst Riffs, Licks & Solos of All Time': Top 10 Revealed