Brašovská pevnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brašovská pevnosť
(Cetățuia)
pevnosť, hrad
celkový pohľad na areál pevnosti
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Brašov
Mesto Brašov
Súradnice 45°38′57″S 25°35′30″V / 45,64917°S 25,59167°V / 45.64917; 25.59167
Vznik 1524
Prestavba 1773
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zrenovovaný
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brašovská pevnosť (rum. Cetățuia, maď. Fellegvár, nem. Schloß) je súbor historických stavieb tvoriacich pevnosť z obdobia stredoveku nachádzajúci sa na pahorku nazývanom Martinsberg, alebo Schlossberg pri historickom centre mesta Brašov v Brašovskej župe v Sedmohradsku v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a národnej architektonickej pamiatky. Je jednou z najvýznamnejších pamiatok v Brašove.[1][2][3][4][5]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik pevnosti sa datuje do roku 1524, kedy bola postavená prvá budova pevnosti, ktorou bola strážna veža v tvare podkovy. Veža bola trojposchodová a vytápaná krbmi na nižších dvoch poschodiach a otvoreným ohniskom na najvyššom poschodí.[1] Pevnosť slúžila ako súčasť vonkajšieho obranného systému mesta.[6][2][3][4][5]

Neskôr v roku 1429 bola postavená okolo drevené opevnenie so štyrmi drevenými vežami. V tom istom roku, po tom čo bol Brašov obliehaný vojvodom Moldavska, Petru Raresom bola toto opevnenie zbúrané.[1][6][3] Toto sa odohralo počas bitiek o uhorský trón medzi králom Ferdinandom I. a Jánosom I..[3][4]

Po rozšírení vplyvu uhorského krála Ferdinanda I. v Sedmohradsku bolo nariadené rozšírenie mestského opevnenia na tomto mieste a tak boli k hlavnej veži, ktorá ešte nebola zbúraná, pristavané tri menšie delostrelecké veže.[1]

V roku 1611 bola do pevnosti privedená voda.[1]

Celá stavba bola ohradená hradbami do tvaru štvorúholníka, vznikli ďalšie stavby vo vnútri areálu a v rohoch hradieb boli postavené obranné veže. Prístup do areálu pevnosti bol možný len jedným vchodom, kde ku bráne prístup zabezpečoval padací most.[1] pevnosť vznikla v tejto podobe v roku 1553, v roku 1618 bola poničená ohňom a následne v roku 1625 bola renovovaná.[3][6] V rámci renovácie bola okolo pevnosti vykopaná aj nová priekopa.[3]

V roku 1630 boli pristavané štyri masívne obranné bašty.[6][4][5]

V roku 1688 pevnosť poslúžila ako útočisko pre časť obyvateľov Brašova počas útoku habsburského vojska na mesto.[3]

V roku 1773 habsburský cisár Jozef II. nariadil renováciu objektu, ktorá bola vykonaná a od tej doby sa vzhľad pevnosti prakticky nezmenil. Po 9 rokoch od renovácie v roku 1782 bola pevnosť ponúknutá na odkúpenie mestu. Obyvatelia mesta však kúpu odmietli a tak fungovala nejaký čas ako väzenie pre tureckých a francúzskych zajatcov a počas morových epidémií slúźila ako miesto, kde boli umiestnení ľudia u ktorých sa vyskytli symptómy moru. Neskôr fungovala s prestávkami opäť ako väzenie.[1][2][4] [5]

V roku 1817 bola pevnosť navštívená cisárovnou Karolínou v roku 1848 bola okupovaná vojskami Józefa Zachariasza Bema a v roku 1894 ju okupovali cárske vojská.[3]

V rokoch 1954 až 1975 fungovala pevnosť ako skladovací priestor štátneho archívu.[1][2] Aj neskôr bola majetkom štatom vlastnenej spoločnosti a znovusprístupnená návštevníkom bola až dlho po spoločenských zmenách v roku 1989.[2][4][5]

V dnešnej dobe je pevnosť renovoaná a voľne prístupná, nachádza sa tam reštaurácia.[6][4]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vo vnútri areálu pevnosti je možné na stenách vidieť kolekciu stredovekých chladných zbraní.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]