Budova Národného zhromaždenia v Dháke

Budova Národného zhromaždenia v Dháke alebo Budova parlamentu v Dháke je dielo amerického architekta menom Louis I. Kahn, predstaviteľa brutalizmu architektúry 20. storočia. Budova Národného zhromaždenia v Dháke je jeho najznámejšou stavbou a tvorí súčasť Súboru vládnych budov v Dháke, ktorý bol dokončený až po autorovej smrti. Budova bola realizovaná v rokoch 1962 – 1976 v meste Dháka v Bangladéši.

Filozofia riešenia

Louisovi I. Kahnovy poskytli mimoriadny priestorový program – chceli vybudovať parlament, najvyšší súd, ubytovacie priestory, školy, štadión, obytnú štvrť pre diplomatov, trhovisko,... Pokúšal sa predstaviť si, ako by som mohol tieto stavby zoskupiť a umiestniť na jednej rovine. Kahn našiel riešenie – parlamentnú budovu ako stred komplexu umiestnil nad jazero. Mala podľa neho transcendentálny charakter,vychádzal z myšlienky, že v parlamente pôsobí duch spoločenstva. Základná idea vychádzala z miesta zhromaždenia. Je to miesto transcendentné pre politikov. Zhromaždenie etabluje alebo modifikuje ľudské inštitúcie. Budova vyjadruje „formu“ súborov, ktorá sa skladá z vysokých oblých hmôt, zoskupených okolo centrálneho jadra, v ktorom sídli hlavná komora zákonodarného zhromaždenia. Vykazujú množstvo hodnôt, ale v prvom rade stabilitu a tradíciu.

Opis objektu

Bol to plán pre hlavné mesto Bangladéša – vtedy ešte Východného Pakistanu - dhácka vládna štvrť Sher-e-Bangla Nagar. Tento súbor predstavoval vskutku monumentálnu úlohu.

Budova parlamentu je súčasťou komplexu vládnych budov. Navrhol ju okolo ústredného jadra, ktorým je osemboká zhromažďovacia sála. Okolo sú zoskupené vysoké hranaté i oblé hmoty, predstavujúce tribúny, kuloáre a príslušenstva. Symetrická kompozícia sa opiera o akademické tradície. Abstraktne geometrický ráz a plošný charakter tehlových stien poukazuje naproti tomu na odkaz funkcionalizmu. Tieto veľké, dôkladne objekty sú murované a majú kruhové, trojuholníkové a štvorcové okna veľké, jednoduché a celkom odlišné od nazdobených a jemné vykrajovaných Stonových detailov. Takmer archaický pôsobiace tvary otvorov „citadely" slúžia ako ochrana pred priamym dopadom slnečných lúčov, a preto vpúšťajú do priestorov dostatok svetla a vzduchu. Tieto veľké okenné otvory pripomínajú predbritskú tradíciu Mogulu a stavby ako Tádž Mahal, ale ich hrotité klenbové oblúky boli zamenené jednoduchšími tvarmi z antického Ríma. Prosté a strohé formy pripomínajú islamskú architektúru a zámerne kontrastujú s skulpturálnejšou výzdobou hinduistické tradície. Louis I. Kahn pracoval na budove parlamentu desať rokov. Až v roku 1972 našiel uspokojivé a realizovateľné riešenie pre zastrešenie sály, ktorá zaklenula takmer vznášajúci strop so svetelnou kupolou. Zastaval sa názoru : „Keď človek stojí v parlamentnom priestore, je ohromený smelosťou a veľkoleposťou architektúry.“

Vládne centrum je Kahnovou najzaujímavejšou a najkrajšou stavbou, ktorá je určovaná ideou svetelnej modulácie. Terajší stav a budúci osud rozostavenej budovy nesú známe.

Bibliografia

Hollingsworth M., Architektura 20. Století, Columbus 1993, s. 122 – 125
Haas F., Architektura 20. Století, Státní pedagogické nakladatelství Praha 1978, s. 536 – 545
Ungresová L., O Architektech, Životy, Díla, Teórie, Slovart Praha 2006, s. 255 – 274
Giurgola R., Mehta J., Louis I. Kahn, Verlag für Architektur Arte mis Zürich und München 1975
Frampton K., Moderní Architektúra, Kritické dějiny, Academia 2004, s. 278 – 287

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budova Národného zhromaždenia v Dháke