Preskočiť na obsah

Cementácia (oceľ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cementácia alebo cementovanie je nauhličenie tenkého povrchu ocele a následné zakalenie tohto povrchu plus popúšťanie.

Vytvára sa tým oceľ s tuhým (a mäkkým) jadrom a s tvrdým a oteruvzdorným povrchom. Dosahuje sa to obohatením povrchu materiálu uhlíkom difúziou (vo veľkých množstvách najčastejšie v atmosfére, v malom v žeravej uhlíkatej zmesi). To sa potom zakalí (ale len do istej hĺbky) a niekedy popustí, aby sa znížili vnútorné pnutia. Difúzna hĺbka je medzi 0,1 až 2,5 mm.

Pre cementáciu sa vyrábajú optimalizované ocele, ktoré sa volajú cementačné. Tam býva povrch nauhličený.