Chlóris (dcéra Nioby)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apolón a Artemis zabíjajú Niobine deti, autor: Jacques-Louis David (1748–1825)

Chlóris alebo Chloris (starogr. ΧλωρίςChlóris, lat. Chloris) je v gréckej mytológii dcéra tébskeho kráľa Amfióna a jeho manželky Nioby.[1][2]

Chlóris bola najmladšia zo siedmich dcér tébskeho kráľa Amfióna a jeho manželky Nioby. Jej matka sa stala obeťou pomsty bohyne Artemidy za to, že svojou vystatovačnosťou urazila jej matku Léto.[3]

Kráľovná Niobé mala dobrého muža, štrnásť krásnych detí a právom sa považovala za najšťastnejšiu ženu na svete.(podľa Homéra mala šesť dcér a šesť synov[4]) Lenže jej pýcha prekročila všetky miery, keď odmietla priniesť obeť bohyni Léte, s vyhlásením, že bohyňa sa môže pochváliť len dvoma deťmi. Léto to urazilo a ihneď sa sťažovala svojim deťom Apolónovi a Artemide. Po dohode sa následne rozhodli Niobu exemplárne potrestať.[3][5]

Apolón sa nato vzniesol na tébske hradby, pod ktorými cvičili jej synovia a všetkých ich svojimi smrtiacimi šípmi postrieľal. Keď sa o tom Amfión dozvedel, vrazil si do pŕs meč a zúfala Niobé zdvihla ruky k nebu, ale nie aby prosila bohyňu o milosť, ale aby jej vykričala, že aj vo svojom nešťastí ja šťastnejšia ako ona, lebo má viac detí.[3][5]

V tom sa však objavila bohyňa Artemis a ozvala sa struna jej luku a jej šípy Niobine dcéry jednu po druhej zabíjali. Keď Niobe zostala nakoniec len najmladšia dcéra Chlóris, bolesť jej pýchu zlomila a prosila bohyňu, aby jej nechala aspoň jedno dieťa. Bohyňa bola však neoblomná a jej posledný šíp zasiahol aj Chlóridu. Niobé potom od hrôzy a žiaľu skamenela.[3][5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 213.
  2. Hyginus, Fabulae 9.
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 318.
  4. Homér, Iliada, 24,596.
  5. a b c Ovidius, Metamorphoses, 6,146-312.